doc. JUDr. Marián Giba, PhD.

Tento článok je reakciou na článok Tomáša Ľalíka Svojvoľné odvolávanie členov súdnej rady: problémy a perspektívy riešenia. Plne uznávajúc dôležitosť otázky odvolávania členov Súdnej rady článok ponúka rozdielny uhol pohľadu na niektoré podstatné súvislosti tohto problému. Rovnako poukazuje aj na niektoré opomínané súvislosti, ktoré netreba pri tejto téme prehliadať. Článok tiež prináša aj širšie zamyslenie nad inštitútom odvolania z funkcie v slovenskom ústavnom systéme a na jeho prepojenie s inštitútom zániku funkcie ex lege.

Autori sa v tomto článku zaoberajú viacerými praktickými otázkami súvisiacimi s kreáciou Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj Bezpečnostná rada). Okrem vzniku a zániku individuálneho členstva v tomto orgáne...

  Úvod Je alebo nie je predseda vlády Slovenskej republiky členom vlády? Na prvé počutie sa táto otázka môže javiť zbytočná a možno až čudná. Ani autor tohto článku by...

GIBA, M.: Demisia vlády z dôvodu demisie jej predsedu. Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 306 - 317. Resignation of the Government as a result of the resignation of the Prime Minister. In this article, the author analyzes the provision of Art. 116 par. 5 of the Constitution of the Slovak Republic. As a result of the resignation of the Prime Minister, this provision enshrines the resignation of the entire government, but does not specify exactly how these processes should take place. In recent times (2018, 2021), the constitutional practice has twice produced a situation where the government ceased to exist due to the resignation of the Prime Minister. In both cases, there have been steps on the part of the government that can be assessed as illogical and incorrect. The aim of the author is to subject this course of action to a critical analysis, taking into account the constitutional definition and functioning of resignation in the conditions of Slovakia. On this basis, the main goal of the author is to formulate how all procedures should be conducted in a constitutionally compliant manner in the event that the government is resigned due to the resignation of the Prime Minister.       Key words: resignation; government, prime minister, constitution

GIBA, M.: Referendum o predčasných voľbách je protiústavné. Právny obzor, 104, 2021, č. 3, 191 - 207. The referendum on early general election is unconstitutional. In this paper, the...

Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je už takmer desať rokov ústavná norma, podľa ktorej má štát zabezpečiť obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky na plnenie nových úloh ustanovených zákonom pri úprave ich pôsobnosti.Cieľom tejto ústavnej normy je chrániť finančnú stabilitu územnej samosprávy a v širšom zmysle aj ústavné právo na územnú samosprávu. Autori v článku analyzujú situácie, kedy sa ústavne zakotvená ochranná klauzula aktivuje, ako aj možnosti súdnej ochrany v prípade jej nedodržania.

Tento článok je reakciou na článok Jakuba Neumanna Limity diskrécie prezidenta Slovenskej republiky pri udeľovaní poverenia na zostavenie vlády. Plne uznávajúc legitimitu a význam nepísaného ústavného práva v článku ponúkam rozdielny uhol pohľadu na niektoré podstatné súvislosti procesu, ktorým prezident Slovenskej republiky poveruje lídra politickej strany zostavením vlády predtým, než k menovaniu vlády skutočne dôjde. Vzhľadom na túto názorovú rozdielnosť v porovnaní s J. Neumannom prichádzam do určitej miery k odlišným záverom ohľadom úlohy prezidenta v tomto procese a limitov jeho diskrécie. This paper is a reaction to the article of Jakub Neumann entitled Discretion limits of President of Slovak republic in granting the mandate for government formation. Fully accepting the legitimacy and importance of the unwritten constitutional law, I offer a different perspective on some essential factors of the process in which the President of the Slovak Republic assigns a leader of a political party the task of forming a new Government before any Government is actually appointed. Considering this difference of opinions with J. Neumann, I partially come to different conclusions as for the limits of discretion and the role of the President in this process. 1)

Ladislav Orosz: Teória ústavy a ústavné systémy demokratických štátov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020, strán 336 Koncom roka 2020 vo vydavateľstve Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vyšla...

Bratislava: Wolters Kluwer, 2020, strán 432 Samuel Rybnikár z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pripravil do tlače v krátkomčasovomrozpätí ďalšiu kvalitnú zbierku súdnych rozhodnutí z doteraz opomínanej oblasti správneho súdnictva – tentoraz...

Súčasťou polylegálneho ústavného poriadku Slovenskej republiky je od roku 2011 aj ústavný zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný zákon upravuje, okrem iného, zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Autori v článku analyzujú vybrané ustanovenia tohto ústavného zákona, ktoré sú interpretačne sporné a legislatívne nedotiahnuté, pričom viaceré z nich môžu v praxi mariť ciele ústavnej úpravy. 1)

GIBA, M.: Nepísané ústavné právo. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 319 - 342.   Existencia či neexistencia nepísaných prameňov ústavného práva je otázkou, ktorá oddávna rozdeľuje kontinentálnu...