Vznik a zánik Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky

Vydáno: 51 minút čítania

GIBA, M., PAŽITNÝ, F.: Vznik a zánik Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Právny obzor, 107, 2024, č. 1, s. 24 – 40.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.1.02

The establishment and termination of the Security Council of the Slovak Republic. In this article, the authors deal with several practical constitutional issues related to the creation of the Security Council of the Slovak Republic. In addition to the establishment and termination of individual membership in this body, the question of establishment and termination of this body as a whole appears to be particularly important. This issue is not addressed at all in the constitutional texts, although it is explicitly and clearly enshrined in the statute of the Security Council. However, in recent times, the practice has repeatedly brought some steps that directly contradicted the provisions of the statute. Therefore, from a theoretical and practical point of view, it is necessary to analyze the legislation and procedures related to the issue of creation of the Security Council, in an effort to find their constitutionally compliant solution. In this context, it will also be necessary to examine the question of whether there are any applicable legally binding constitutional customs related to the constitutional regulation of the creation of the Security Council, or whether their existence is, at least, prospectively conceivable. The main goal of the authors is to answer the question of whether the procedures implemented since 2018 when changing the appointed members of the Security Council are conform or not to the constitutional norms.

Key words: Security Council, Prime Minister, Member of the Government, Constitution


Autori sa v tomto článku zaoberajú viacerými praktickými otázkami súvisiacimi s kreáciou Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj Bezpečnostná rada). Okrem vzniku a zániku individuálneho členstva v tomto orgáne sa osobitne podstatnou javí otázka vzniku a zániku Bezpečnostnej rady ako celku. Táto otázka vôbec nie je riešená v právnej úprave na ústavnej úrovni, je explicitne a jasne zakotvená iba v štatúte Bezpečnostnej rady. V nedávnej dobe však aplikačná prax opakovane priniesla postup, ktorý priamo odporoval ustanoveniam štatútu. Z teoretického i praktického hľadiska je preto potrebné analyzovať právnu úpravu a postupy súvisiace s otázkami vytvorenia Bezpečnostnej rady, a to v snahe dopracovať sa k ich ústavne konformnému riešeniu. V tejto súvislosti bude tiež potrebné skúmať otázku, či v súvislosti s ústavnou úpravou kreácie Bezpečnostnej rady jestvujú uplatniteľné, právne záväzné ústavné zvyklosti, prípadne či ich existencia perspektívne prichádza do úvahy. Hlavným cieľom autorov je zodpovedať na otázku, či postupy, realizované od roku 2018 v aplikačnej praxi v súvislosti s obmenou menovaných členov Bezpečnostnej rady, sú v súlade alebo v rozpore s ústavnými normami.
 
Úvod
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky je ústavný orgán, ktorého existencia nevyplýva z Ústavy SR, ale z osobitného ústavného zákona 1) patriaceho medzi tzv. blanketové ústavné zákony 2) . Text ústavy ani raz nespomína Bezpečnostnú radu, no ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý ju zriaďuje, patrí od počiatku svojej existencie medzi tie ústavné zákony, ktorých prijatie a existencia neboli predmetom žiadnej polemiky ani kontroverzie, 3) a to vzhľadom na ústavnú blanketu obsiahnutú v čl. 102 ods. 3 Ústavy SR.
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu koncipuje Bezpečnostnú radu ako permanentný orgán, ktorého úloha, postavenie a právomoci majú dvojaký možný režim. Rozdiel medzi týmito dvoma režimami je zásadný a možno ho vyvodiť z dvoch ustanovení odseku 8 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Zjednodušene povedané je rozlišovacím kritériom to, či štát funguje v štandardnom režime, 4) alebo čelí vážnej krízovej situácii, ktorej intenzita až znemožňuje činnosť vlády. 5) V čase mieru a mimo krízových situácií je Bezpečnostná rada poradným orgánom (dá sa pomerne spoľahlivo vyvodiť, že ide o poradný orgán vlády, hoci to ústavný zákon o bezpečnosti štátu výslovne neuvádza), ktorý môže v čase vážnej krízovej situácie vládu dočasne aj nahradiť. Za každej situácie však je Bezpečnostná rada stály orgán, ktorého existencia má podstatný význam z pohľadu bezpečnosti Slovenska.
Spôsob kreácie Bezpečnostnej rady je v podstatnom rozsahu upravený v čl. 8 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Z tohto ustanovenia vyplýva mechanizmus, ktorého prostredníctvom sa zabezpečí vytvorenie Bezpečnostnej rady v kompletnom zložení. Zo žiadnej časti ústavného zákona však
expressis verbis
nevyplýva, kedy jedna Bezpečnostná rada ako celok zaniká a nahrádza ju nová. Práve to bolo zrejme dôvodom, prečo sa v roku 2018 a rovnako v roku 2021 začal v aplikačnej praxi objavovať postup, ktorý sa z viacerých dôvodov javí ako problematický. Podstatným cieľom tohto článku je vyhodnotiť jeho ústavnosť.
Z pohľadu štruktúry sme sa rozhodli rozdeliť tento článok na štyri časti. Názov každej z nich formuluje otázku, na ktorú má ambíciu priniesť ústavnoprávne korektnú odpoveď. Otázky na zodpovedanie sú teda štyri: 1. Ako je koncipované individuálne členstvo v Bezpečnostnej rade? 2. Kedy vzniká a zaniká Bezpečnostná rada ako celok? 3. Aké problémy prináša aplikačná prax? 4. existujú v oblasti kreácie Bezpečnostnej rady ústavné zvyklosti?
 
1. Ako je koncipované individuálne členstvo v Bezpečnostnej rade?
Ústavnou normou kľúčovou pre vznik Bezpečnostnej rady je čl. 8 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu: "
Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
"
Z tohto ustanovenia je na