Zákonodarné prešľapy

Autor upozorňuje na aktuálne problémy, ktoré spôsobuje prijímanie zákonov, ktoré sú za hranou ústavnosti. Opakovane poukazuje na problém prijímania ústavných zákonov, ktorých obsah je rovnaký ako zákonov vyhlásených Ústavným súdom SR za protiústavné.

Ustanovenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR ukladá všetkým orgánom - teda aj zákonodarcovi - povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí aj právna istota. Ústavný súd SR opakovane vyslovil názor, že jedným z prvkov právnej istoty je zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. Teda aj Národná rada SR je orgánom štátu, môže vykonávať zákonodarnú moc len v rozsahu a spôsobom, aký jej ustanovuje ústava a zákony. Ak si však pozrieme niektoré prijaté zákony či už teraz, alebo v nedávnej minulosti, s istotou zistíme, že sme až príliš často vystavení právnej neistote. Z mnohých prípadov vyberám len tie najvypuklejšie.

Na úvod poukážem na absurdný príklad úžernícky schváleného poplatku z omeškania. Podľa zákona č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov § 9 ods. 2 bol poplatok z omeškania 5 000 Sk u fyzických osôb a 15 000 Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou. Išlo o zákonom stanovené poplatky z omeškania, ktoré nemohol súd znížiť pre ich absolútnu neprimeranosť.¹⁾ Poplatok z omeškania sa neodvíjal percentuálne od dlžnej sumy, ako to býva bežné v zmluvnom práve. Je rovnaký za každý mesiac, či dlžník dlžil 100 Sk alebo 10 000 Sk. Pri nezaplatenom mesačnom poplatku 100 Sk a ročnom omeškaní vznikol dlh len na poplatkoch z omeškania vo výške 60 000 Sk! Takýmto zákonom dostal zákonodarca koncesionárov do nezávideniahodného postavenia. Pri chaotickej evidencii sa do problémov dostávali aj tí, ktorí platili, alebo v zmysle zákona boli oslobodení od koncesionárskych poplatkov. Vyriešiť to musel až tzv. generálny pardon.²⁾ Aj nový koncesionársky zákon sa nevyhol niektorým absurdným ustanoveniam.³⁾

Národná rada SR ešte v minulom funkčnom období schválila ústavný zákon č. 254/2006 Z.z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý je svojou podstatou prelomový z viacerých hľadísk. Na prvý pohľad by nebolo na tom nič pozoruhodné, keby obsahovo takmer zhodný zákon nebol Ústavným súdom SR vyhlásený za protiústavný. Národná rada nezmenila protiústavné ustanovenia, ako by sa očakávalo, ale tieto ustanovenia zákonodarcovia povýšili na ústavný zákon. Podotýkam, v zhode vtedajšia koalícia s vtedajšou opozíciou. Kedze ústavný zákon už nie je možné konfrontovať s ústavou na ústavnom súde, lebo je rovnakej právnej sily, z nálezu Ústavného súdu SR sa stalo "neškodné rozhodnutie". Takto sa prvýkrát v histórii obišiel nález ústavného súdu priamo zákonodarným zborom. Je to zároveň výstraha, čo všetko môže urobiť ústavná väčšina v parlamente. Takáto činnosť poslancov nezostala bez povšimnutia odbornej verejnosti.⁴⁾

Tento model by niektorí poslanci chceli uplatniť aj pri opätovnom schválení zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý bol prijatý pod číslom 335/2005 Z.z.⁵⁾ Tento zákon dosiahol niekoľko nelichotivých prvenstiev. Iba v tomto prípade pozastavil ústavný súd účinnosť celého zákona. Pozastavenie účinnosti celého právneho predpisu je netradičné a napovedá o kvalite takto prijatej právnej úpravy⁶⁾ Určite k tomu prispelo aj samotné prijímanie zákona. Ústavnoprávny výbor NR SR prerokoval návrh tohto zákona dňa 26.4.2005 s odporúčaním návrh schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia č. 785. V druhom čítaní pri prerokovaní návrhu zákona v pléne NR SR jeden z predkladateľov návrhu zákona predložil pozmeňujúce návrhy. Tie však znamenali zmenu znenia celého zákona, pretože pozmeňujúci návrh znamenal zmenu znenia ustanovení § 1 - § 6 návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Išlo fakticky o celý zákon, ktorý sa nahradil novými ustanoveniami § 1 - § 11⁷⁾ legislatívnej eufórii" a v dôsledku určitého spoločenského tlaku, ktorý sa vytvoril na poslancov, sa stalo, že uvedený zákon bol bez väčších námietok prijatý.⁸⁾ Neskôr aj poslanci, ktorí uvedený zákon schválili, sa postavili do čela iniciatívy a podali na ústavný súd návrh na začatie konania na presk&uacute