Ľudská spoločnosť funguje so združeniami rôzneho druhu od počiatkov. Je to tak v súčasnosti a nie je dôvod pochybovať, že to tak nebude tiež v budúcnosti. Reaguje na to aj právo
1)
a spolu-formuje koexistenciu jednotlivcov a rôznych foriem združení (spoločenstiev) od súkromnoprávneho cez verejnoprávny priestor, v štáte, ale aj v globálnom rozmere.
V súčasných podmienkach Slovenskej republiky sú združeniami, ktoré slúžia ako prostriedok politickej participácie na správe vecí verejných, predovšetkým občianske združenia, ale aj odbory
2)
a politické strany
3)
. ide o združenia osôb (združenia členov), ktoré realizujú svoju ústavne garantovanú slobodu združovania. Okruh združení participujúcich na správe vecí verejných je však oveľa širší. V spoločnosti sa postupne vykryštalizovalo veľa typov spoločenstiev, ktoré právo pojalo do svojej regulácie a ktoré viac či menej politicky participujú na správe vecí verejných v tom najširšom zmysle. ide o rôzne združenia osôb i združenia majetku.
Široký pojem zúčastňovať sa na správe vecí verejných je azda najviac prepojený s ďalším širokým pojmom - občianskou spoločnosťou. Občianska spoločnosť sa na našom území začala znovu rozvíjať po novembri 1989, ako dôsledok veľkých spoločenských zmien. Rozvoj v mnohom nadviazal na skúsenosti spred niekoľko desiatok rokov trvajúceho prerušenia, i na obdobný rozvoj v zahraničí. Takéto zmeny zaznamenali postupne všetky krajiny bývalého socialistického bloku približne v rovnakom období. Rozvoj občianskej spoločnosti je v zásade predpokladom, súčasťou, zároveň i následkom demokratického a právneho štátu. Funkčná občianska spoločnosť v najširšom význame slúži k mnohým účelom, jedným z nich je zabezpečovanie účasti občanov na správe vecí verejných, a to aj prostredníctvom rôznych štruktúr, politických i nepolitických. Demokratické usporiadanie štátu sa opodstatňuje súhlasom občianskej spoločnosti a jej účasťou na správe vecí verejných, a to nielen prostredníctvom aktívneho a pasívneho volebného práva, či možnosťou zastávať niektorú funkciu verejnej moci, ale aj rozmanitým podieľaním sa formou konzultácií, formulácií rôznych stanovísk a najrôznejším spôsobom motivácií rozhodnutí vo verejnom priestore i ich kontrolou.
Tento príspevok sa nezužuje na ústavne garantované právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 prvá veta
Ústavy SR, ktoré v nadväznosti na
čl. 1 a
čl. 2 ods. 1 Ústavy SRvyjadrujúce
"fundamentálne princípy slovenského ústavného systému - princíp demokracie a princíp suverenity ľudu
" sa týmto článkom 30 "
uvedené princípy uvádzajú do života
."
4)
Nezužuje sa ani na interpretáciu, že "
pod správou vecí verejných sa rozumie účasť na politickom živote štátu, na správe štátu, ako aj na správe verejných vecí v obciach a vo vyšších územných celkoch
"
5)
. Príspevok sa zameriava na širší obsah pojmu "participovať na správe vecí verejných", a to taký, ktorý je právom regulovaný a v praxi uskutočňovaný ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, i s výhľadom do budúcnosti. A to s ohľadom na združenia.
Řehůřek
správu vecí verejných označoval v roku 1997 ako "
jav, ktorý zahŕňa akúkoľvek činnosť štátnych orgánov (nielen orgánov štátnej správy a samosprávy), úradných osôb, právnických osôb, občianskych a záujmových združení a organizácií a v neposlednom rade jednotlivých občanov, ktorá sa nejakým spôsobom vzťahuje na úpravu podmienok a spôsobu realizácie správy verejných vecí. (...) Primárnym znakom tohto pojmu je objekt, to je spomínaná činnosť, ktorá má povahu správy verejných vecí
." Uvádza, že správa verejných vecí je širší pojem ako verejná správa, patrí sem aj zákonodarná činnosť, výkon kontroly štátnych orgánov a podobne a "
do správy vecí verejných patrí všetko, čo nie je predmetom realizácie individuálneho či súkromného záujmu občanov, právnických i fyzických osôb
."
6)
Pri správe vecí verejných ide o širšie prepojenie plného uplatňovania najmä politických práv, z ktorých v tejto súvislosti možno uviesť predovšetkým slobodu prejavu, slobodu združovania v združeniach a v politických stranách, petičné právo, právo občanov v demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na správe vecí verejných, a to mať prístup k voleným a iným verejným funkciám, na účasť na politickom živote štátu, na správe štátu a na správe verejných záležitostí obcí a vyšších územných celkov, ale aj v zmysle účasti na správe vecí verejných v rámci plného uplatnenia územnej a záujmovej samosprávy.
Základným predpokladom súčasného pohľadu na občiansku spoločnosť sú existencia rozmanitých združení osôb a majetku a ich vôľa spolupracovať so štátom, s inými subjektmi verejnoprávneho charakteru a ich vôľa podieľať sa na správe vecí verejných - ovplyvňovať ich a participovať na nich, pretože znakom takýchto "mimoštátnych" subjektov je dobrovoľnosť, a to aj v ich aktivitách, taktiež samosprávny a autonómny charakter a oddelenosť od štátu.
1. Formovanie občianskej spoločnosti u nás - historický pohľad
Formovanie občianskej spoločnosti súviselo s vývojom od feudálnych vzťahov k novším formám, s vytváraním nových spoločenských a politických síl a s rozširovaním právnej rovnosti subjektov práva, najmä v politicko-právnom význame.
Jednou takou sformovanou novou spoločenskou vrstvou bola maloburžoázia, ktorá sa oddelila z pôvodne v zásade homogénneho tretieho stavu - priemyselnej, finančnej a podnikateľskej buržoázie. Na našom území sa tak dialo od druhej polovice 19. storočia.
7)
Stredné vrstvy sa predovšetkým vytvorili v mestách (miestna byrokracia, inteligencia, učitelia, advokáti, lekári, notári, drobní výrobcovia, poskytovatelia služieb a pod.), ale aj z bohatých sedliakov na vidieku
."Tieto stredné vrstvy sa aj v Uhorsku čoraz viac presadzovali v spoločenskom i politickom živote, organizovali sa v spolkoch, ale aj v politických stranách, často s programom radikálnonacionalistickým či radikálnodemokratickým.
"
8)
Novou spoločenskou a politickou vrstvou sa stali tzv. stredné vrstvy, a to popri postupne sa organizujúcej a formujúcej spoločenskej vrstve - sociálne nižšej vrstve námezdných robotníkov. Naša historiografia z druhej polovice 20. storočia zvýrazňovala predovšetkým spoločensko-politický význam proletariátu (v tomto období najčastejšie používaný pojem). V súčasnosti sa výskum stále hlbšie obracia aj do ďalších vrstiev spoločnosti 19. storočia a hľadá a interpretuje v nich výrazné činitele vývoja.
9)
V jednotlivých spoločenských vrstvách sa vždy spájali ich príslušníci do vzájomných spoločenstiev, v ktorých sa spoločnými silami napĺňali spoločne dohodnuté ciele. Dialo sa tak prostredníctvom združení neformálnych i formalizovaných, predovšetkým však prostredníctvom združení osôb.
