§ 2 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona
§ 11 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Aj v antidiskriminačných sporoch nesie žalobca dôkazné bremeno – súdu musí oznámiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne už na prvý pohľad usúdiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a že (zároveň) k jej porušeniu došlo z diskriminačných (napr. rasových alebo etnických) dôvodov. Pokiaľ žalobca túto povinnosť splní, dôkazné bremeno sa presúva na žalovaného, na ktorom potom je, aby preukázal, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/112/2021
| SKUTKOVÝ STAv |
| Žalobca sa v konaní domáhal: 1) určenia, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania prijatím rozhodnutí o vytvorení spoločné-ho školského obvodu, 2) uloženia povinnosti žalovaným vypracovať do šiestich mesiacov desegregačný plán a do dvoch rokov ho splniť. |
Žalobca (právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou) podal žalobu v zmysle ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) v znení neskor-ších predpisov – (ďalej len „ADZ"). Podľa názoru žalobcu sa žalovaní (Regionálny úrad školskej správy a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – ďalej aj len „žalovaní") prijatím rozhodnutí zo 4. decembra 2014 a 27. mája 2016 o vytvorení spoločného školského obvodu v dvoch obciach dopustili konania vedúceho k segregácii rómskych detí. Rasová segregácia, ku ktorej tým došlo, má nevyhnutne za následok poskytovanie výchovy a vzdelávania za objektívne nižších kvalitatívnych podmienok, vplývajúcich na nedostatočný všestranný rozvoj osobnosti rómskych žiakov, ako aj na ich nedostatočnú socializáciu a integráciu do spoločnosti. Žalovaní neprijali žiadne účinné opatrenia na odstránenie tohto stavu a pripustili, aby sa rómske deti naďalej vzdelávali na základnej škole v etnicky homogénnych triedach. Okolité základné školy boli síce oslovené s cieľom zistiť ich kapacitné možnosti, žalovaní ale nepostupovali s dôkladnou starostlivosťou a uspokojili sa len s písomnými odpoveďami bez hlbšieho zisťovania reálneho stavu.
| Okresný súd (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 27. februára 2019 žalobu zamietol. |
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom namietané rozhodnutia žalovaných nemožno považovať za priečiace sa zásade rovnakého zaobchádzania, lebo sa netýkali iba detí s trvalým pobytom v časti obce obýv