Dôkazné bremeno (ZSP 25/2022)

§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
§ 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Zákon o dani z pridanej hodnoty vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/63/2017

SKUTKOVÝ STAV

Krajský súd v Ž. (ďalej len "správny súd") rozsudkom č. k. 30S/15/2016-72 z 13. júna 2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj "SSP") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 2. júna 2016, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ž. z 28. januára 2016, ktorý ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 v sume 99 999,60 eur, nadmerný odpočet nepriznal vo výške 99 158,92 eur a vyrubil daň v sume 840,68 eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní bol 99 158,92 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 840,68 eur, rozdiel v sume bol 99 999,60 eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období bol 197,14 eur a rozdiel dane na úhradu 1 037,82 eur.

V odôvodnení rozsudku sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by z vykonaného dokazovania vyplývala skutočnosť, že žalobca splnil všetky zákonom dané podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa S. k. Žilina a z ďalších dôvodov dodávateľských faktúr od toho istého dodávateľa. A contrario skonštatoval, že v súlade s právnym názorom správnych orgánov má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by podľa predložených faktúr došlo k plneniu tak, ako je na nich uvedené, dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach, ako aj to, že by prijaté zdaniteľné plnenia (reklamné predmety pre reštauráciu I. P. RISTORANTE) boli použité na dodávky tovarov a služieb pre žalobcovho odberateľa - spoločnosť J. M. H., s. r. o. Správny súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom správcu dane, že nebolo preukázané, že by dodávateľ žalobcu stavebné práce v zmysle faktúry dodal. Stotožnil sa aj so zisteným skutkovým stavom, že nebolo dodané zariadenie a vybavenie reštaurácie I. P. RISTORANTE podľa druhej faktúry, pretože reštaurácia fungovala plnohodnotne už od 3. marca 2013. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, čo sa týka faktúry na reklamné predmety pre túto reštauráciu, ktoré mal nakúpiť žalobca, že vzhľadom na predmet dodávky služieb svojmu odberateľovi, ktorým bol prenájom nebytových priestorov, takéto prijaté zdaniteľné plnenia neboli použité pre dodávku tejto služby.

K jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré všetky vyhodnotil ako nedôvodné, konkrétne:

..., o nedodržaní lehoty na vydanie druhostupňového správneho rozhodnutia a na predloženie veci odvolaciemu orgánu, správny súd uviedol, že judikatúra súdov SR je jednotná v závere, že uvedená vada - nedodržanie lehôt procesného charakteru - hoci by aj bola zistená, sama osebe nezákonnosť nespôsobuje a pokiaľ žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného pripodobnil nedodržanie týchto lehôt s nedodržaním zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly, toto pripodobenie je nenáležité, v kontexte čoho správny súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.