§ 119 ods. 2 Trestného poriadku
§ 131 ods. 1, § 329 Trestného zákona (a § 160a Trestného zákona účinného do 1. januára 2006).
I. Dôkazom je znalosť alebo skutočnosť týkajúca sa objasňovanej veci, ktorá vyplýva z dôkazných prostriedkov (napr. výsluch obvineného, svedkov... § 119 ods. 2 Trestného poriadku). Procesná použiteľnosť dôkazov je v zásade daná začatím trestného stíhania vo veci (§ 199 ods. 1 a 3 Trestného poriadku). Výnimkou sú prípady, ak ide o vo významnej miere rozhodujúci alebo jediný usvedčujúci dôkaz, ktorý musí byť vykonaný kontradiktórne aspoň raz v priebehu konania, čo však pred vznesením obvinenia (§ 206 Trestného poriadku) nie je uskutočniteľné. Ani v takých prípadoch však nič nebráni tomu, aby bola inak zákonným spôsobom (aj keď nie kontradiktórne) vykonaná svedecká výpoveď použitá ako dôkaz slúžiaci na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti svedeckých tvrdení, resp. na vysvetlenie prípadných rozporov vo výpovediach.
II. Trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (teraz prijímanie úplatku podľa § 329 Trestného zákona) je dokonaný nielen prijatím úplatku (alebo inej nenáležitej výhody), ale už aj len jeho žiadaním alebo prijatím jeho prísľubu v situácii, keď páchateľ takto urobí v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Ako bolo konanie osoby zaobstarávajúcej vec všeobecného záujmu ovplyvnené, nemá potom z hľadiska právnej kvalifikácie jej konania podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona žiaden vplyv (môže to mať príp. význam pri posudzovaní závažnosti činu, prípadne aj pri určovaní výmery trestu).
III. Poskytovanie úverových prostriedkov bankovou inštitúciou obchodným spoločnostiam alebo fyzickým osobám je vecou všeobecného (verejného) záujmu v zmysle § 131 ods. 1 Trestného zákona, keďže pod tento pojem spadá plnenie úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem buď celá spoločnosť, alebo určitá sociálna skupina. Ide teda najmä o činnosť v oblasti štátu a samosprávy, ale aj v oblasti uspokojovania všeobecne dôležitých ekonomických, zdravotných, sociálnych, kultúrnych a iných potrieb zásadného významu.
Obstarávanie veci všeobecného záujmu je pritom nielen rozhodovanie, ale aj iná činnosť, ktorá priamo súvisí s plnením naznačených spoločensky významných úloh (okrem činnosti občanov, ktoré vyplývajú z ich osobných práv alebo povinností).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2To 9/2013.