JE ZÁVEREČNÁ REČ OBŽALOVANÉHO DÔKAZNÝM PROSTRIEDKOM?
V súčasnej dobe je predmetom odbornej diskusie (najmä na odborných seminároch) aj
pomerne sporná problematika právnej povahy záverečných rečí, teda toho, či záverečná reč
obžalovaného je dôkazným prostriedkom (t.j., či ide o obdobu výpovede obžalovaného, ktorá je
dôkazným prostriedkom v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku) a či obsah záverečnej reči
obžalovaného je dôkazom, na ktorom by bolo možné založiť odsúdenie obžalovaného.
Podkladom pre túto, názorovo nejednotnú, odbornú diskusiu bolo posudzovanie prípadu, v ktorom
obžalovaný, v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, popieral spáchanie trestného činu uvedeného
v obžalobe, pričom ostatné dôkazy neboli presvedčivé na uznanie viny. V rámci záverečnej reči sa
však obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a oľutoval ho. Súd následne obžalovaného uznal za
vinného pre spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom jeho odsúdenie založil, takmer výlučne, na
jeho záverečnej reči. Obžalovaný si ponechal lehotu na vyjadrenie sa k rozsu