Nový dôkaz v dovolacom konaní

Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je neplatný prevod na základe kúpnych zmlúv z 2. septembra 1997 a 9. apríla 1998 uzavretých medzi predávajúcim Okresným úradom V. a kupujúcimi MUDr. D. B. a JUDr. M. B., ktorý sa týkal nehnuteľností v katastrálnom území V. presne špecifikovaných v žalobe. Neplatnosť týchto zmlúv vyvodzovala z toho, že boli uzavreté bez ponukového konania, nebola správne stanovená kúpna cena za ne a jej určenie sa priečilo zákonu č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení platnom v čase prevodu (ďalej len "zákon č. 278/1993 Z. z."). Kúpa sa realizovala na základe dvoch geometrických plánov, ktoré zámerne a s úmyslom obísť zákon rozdelili pozemok na parcely do výmery 200 m2.

Okresný súd rozsudkom zo 4. novembra 2005 žalobu zamietol. Rozhodol tak po zistení, že Okresný úrad V. predal žalovaným v druhom a treťom rade pozemok, o nadobudnutie vlastníctva ktorého nikto iný neprejavil záujem. Súd prvého stupňa nezistil nesprávnosť postupu predávajúceho pri predaji majetku štátu, ani pri určení primeranej kúpnej ceny. V konaní nebolo zistené ani úmyselné drobenie výmery pozemku.

Krajský súd na odvolanie žalobkyne a žalovaného v prvom rade rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 OSP) sa stotožnil s názorom, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv nebol porušený zákon č. 278/1993 Z. z. Osobitné ponukové konanie nebolo potrebné vykonať, ak sa predával majetok štátu, ktorý sa považoval za prebytočný, ak nezastavaný pozemok bol vo vlastníctve štátu, a ak jeho celková výmera nepresahovala 200 m2 [§ 8 ods. 4 písm. a) predmetného zákona].

Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") uznesením z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 M Cdo 17/2007 zrušil uvedené rozsudky súdov prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie