Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSPje daná aj vtedy, keď sa síce odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale podľa dovolacieho súdu sa od tejto praxe odkloniť mal. Pritom dospel k záveru, že z § 421 ods. 1 písm. a) CSP nevyplýva ani len náznak toho, že by bolo v naznačenom prípade dovolanie prípustné.
Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP
1)
je daná aj vtedy, keď sa síce odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale podľa dovolacieho súdu sa od tejto praxe odkloniť mal. Pritom dospel k záveru, že z § 421 ods. 1 písm. a) CSP nevyplýva ani len náznak toho, že by bolo v naznačenom prípade dovolanie prípustné.
Hmotnoprávna otázka riešená senátom 6 C, pre ktorú postupoval vec veľkému senátu, sa týkala toho, či v rámci dobrovoľnej dražby možno nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a teda či sa tu prelamuje princíp
nemo plus iuris
. Senát 6 C v tejto otázke dospel k opačnému právnemu názoru, ako bol vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 61/2014, a teda bol toho názoru, že je možné nadobudnúť