V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.
Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu Sr sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6.3.2017
JUDr.
Milan
Hlušák
advokát
V glosovanom rozhodnutí stál najvyšší súd pred otázkou, čo má obsahovať dovolanie, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a).1) Záver prijatý najvyšším súdom si aj napriek chýbajúcej jasnej opore v texte Civilného sporového poriadku zasluhuje plnú aprobáciu. Glosované rozhodnutie je zároveň zaujímavé aj tým, že poskytuje detailné vysvetlenie pojmu "ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu". Na jeho pozadí sa však objavuje aj niekoľko ďalších, zaujímavých otázok, ktoré si zasluhujú hlbšiu analýzu. Cieľom tejto glosy je preto prehĺbiť argumentáciu najvyššieho súdu a načrtnúť odpovede na súvisiace otázky.
1. Hoci detaily prípadu (siahajúceho až do roku 1992) ani priebeh konania nie sú pre nás podstatné, kvôli ich určitej zaujímavosti sa pri nich krátko pristavíme.