§ 269 Trestného poriadku
§ 37 písm. m) a § 42 Trestného zákona
I. Pri ukladaní súhrnného trestu nestačí na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítať len odpis z registra trestov, resp. rozhodnutie o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného. Súd musí prečítať súvisiaci podstatný obsah trestného spisu, vo vzťahu ku ktorému ukladá súhrnný trest, a tak sa oboznámiť so všetkými okolnosťami, ktoré majú byť podkladom pre posúdenie prerokovávaného prípadu, vrátane uloženia súhrnného trestu. Len z odpisu registra trestov, resp. skoršieho rozsudku nemôže súd objektívne zistiť, či sa napr. na predchádzajúce odsúdenie vzťahuje, resp. nevzťahuje fikcia neodsúdenia, keďže táto okolnosť ešte nemusí byť zaevidovaná v odpise registra trestov.
II. Postup uvedený v bode I. sa primerane vzťahuje aj na konanie v dohode o vine a treste a preto sa musia prokurátor a obvinený – a ak má obvinený obhajcu, aj obhajca – už v predsúdnom konaní o dohode o vine a treste oboznámiť s podstatným obsahom predchádzajúceho spisu vo vzťahu ku ktorému sa má uložiť súhrnný trest. Trestný spis o relevantnom skoršom trestnom stíhaní obvineného má byť preto zadovážený a predložený súdu spolu s obžalobou alebo návrhom na schválenie dohody o vine a treste.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 59/2010.