Rozhodujúci nástroj boja proti organizovanej kriminalite? Spolupracujúci obvinený

Novodobé páchanie rafinovaných druhov trestnej činnosti prináša aj zvýšené nároky na spôsoby ich odhaľovania. Je nesmierne dôležité uvedomiť si, že všetky nebezpečné druhy kriminality majú mimoriadne silné obranné mechanizmy, ktoré na jednej strane spôsobujú náročné odhaľovanie nelegálnej trestnej činnosti a na strane druhej orgány činné v trestnom konaní a aj súdy dostávajú do dôkaznej núdze, ktorú následne musia prekonávať pri jej dokazovaní. Preto osoba spolupracujúceho obvineného, teda samotný páchateľ trestnej činnosti, usvedčujúc iných páchateľov za účelom získania rôznych benefitov od OČTK, resp. súdu, je často efektívnym a účinným nástrojom boja proti týmto sofistikovaným druhom kriminality. Najvyšší súd SR dokonca tvrdí, že je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní za každých okolností preskúmavali a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi získanými zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov aj overovali takýto špecifický druh výpovede poskytnutý spolupracujúcim obvineným v procesnom postavení svedka ¹⁾

Uvedené prezumuje aj uznesenie Ústavného súdu SR ²⁾ , v ktorom konštatuje, že: " V rámci uvedeného judikátu Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa pre porušenie základných práv, v ktorej namietal, že Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa obmedzil iba so stotožnením sa s dôvodmi prvostupňového rozhodovania a nebral ohľad a vôbec nevykonal dôkazy navrhované sťažovateľom. Sťažovateľ bol zaradený do pozície riadiacej zložky zločineckej skupiny len na základe tvrdenia spolupracujúceho obvineného, teda bez žiadneho ďalšieho dôkazu a túto namietal ako tendenčnú. V tomto kontexte je nutné uviesť, že výpovede spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 TP rovnako ako každý iný dôkaz. Na strane druhej Ústavný súd SR v tom istom judikáte uviedol, že: " Z uvedeného konštatovania cítiť, že garant ochrany ústavnosti zastáva názor, aby prostredníctvom inštitútu spolupracujúceho obvineného boli informácie primárne zisťované od "menej aktívnych" členov zločineckých skupín, pretože sa v tom prípade možno domnievať, že výhody pre takéhoto páchateľa budú proporcionálnejšie ako pri spolupracujúcich obvinených, ktorí sú v hierarchii zločineckej skupiny na jej vrchole, resp. ich možno charakterizovať ako "viac aktívnych" členov zločineckej skupiny. Prezentovaný návrh by v tomto prípade vôbec nedovoľoval využitie inštitútu spolupracujúceho obvineného voči takýmto zločincom, pretože by tým došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, ktoré zakazujú dočasne odložiť, prerušiť, podmienečne zastaviť či zastaviť trestné stíhanie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. možno vyabstrahovať, že tzv. viac aktívni členovia zločineckej skupiny by mali byť náležite potrestaní, teda inštitút spolupracujúceho obvineného na nich neodporúčame aplikovať, a tzv. menej aktívni členovia zločineckých skupín by mali byť motivovaní práve prostredníctvom tohto trestnoprávneho prostriedku k napomáhaniu odhaľovania závažnej trestnej činnosti. V tomto smere sa nám pozitívne javí právna úprava Českej republiky, ktorá obligatórne predpokladá, že na to, aby páchateľ mohol nadobudnúť status spolupracujúceho obvineného, jeho trestná činnosť nesmie byť závažnejšia ako trestná činnosť na objasnení ktorej sám participuje. Z uvedeného je možné spozorovať, že Domnievame sa, že naše závery môžeme oprieť aj o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súd