Vplyv veku a mentálnej vyspelosti na prameň dôkazu. Právo obvineného radiť sa s obhajcom

I. Vek štrnásť (14) rokov je podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona spodnou hranicou fyzického veku osoby - páchateľa trestného činu, nie "vekom" jeho mentálnej vyspelosti predpokladanej v expertíze znalcami. Výpoveď takejto osoby preto môže byť prameňom dôkazu, ktorý treba hodnotiť ako ostatné dôkazy, podľa kritérií uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

II. Právo obvineného odoprieť výpoveď podľa § 34 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku je premietnutím ústavného práva obvineného, zaručeného v čl. 50 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého "obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom". Z toho logicky vyplýva, že v § 34 ods. 1 tretia a štvrtá veta Trestného poriadku uvedené právo obvineného radiť sa s obhajcom počas vykonávania úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom treba vykladať tak, že obvinený (§ 10 ods. 12 Trestného poriadku) sa s obhajcom síce môže radiť aj počas výsluchu, ak by sa však chcel poradiť o tom "ako odpovedať" na položenú otázku, to mu vyslúchajúci neumožní.