To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems.
The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges.Key words:
autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liabilityVOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel.
*)
Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190.Úvod
Umelá inteligencia, či už vo forme softvéru alebo jej začlenenia v rámci rôznych systémov (strojov, výrobkov), sa stáva čoraz viac a viac bežnou súčasťou našich životov. S touto realitou je spojený aj možný dosah a vplyv umelej inteligencie samotnej alebo systémov ju obsahujúcich na rôzne spoločenské vzťahy, a to vrátane právnych vzťahov, ktoré sú predmetom záujmu práva ako takého.
1)
V súčasnosti jedným z najbežnejšie známych príkladov aplikácie a využívania umelej inteligencie sú práve automatizované (autonómne) vozidlá.
Za posledné desaťročia automobilový priemysel prešiel rapídnou digitálnou transformáciou. Došlo k nárastu inovácií so zameraním na vývoj prepojených automatizovaných vozidiel (Connected and Autonomous Vehicles - CAV), aby sa v budúcnosti mohli vyrábať vozidlá, ktoré budú fungovať bez zásahu človeka a s rozšírenými jazdnými schopnosťami.
2)
Moderné vozidlá môžu obsahovať viac ako 150 elektronických riadiacich jednotiek (Electronic Control Unit - ECU) a viac ako 100 miliónov riadkov počítačového kódu. Moderné vozidlá majú komplexnú vnútornú architektúru a sú alebo môžu byť bezdrôtovo pripojené k internetu, iným vozidlám a infraštruktúre.
3)
Automatizované vozidlá, ktoré budú komunikovať s inými vozidlami či inteligentnými dopravnými systémami, môžu prijímať, produkovať, spracovávať a prenášať obrovské množstvo údajov. Takéto vozidlá možno označiť za prepojené automatizované (autonómne
4)
) vozidlá (CAV). V prvom rade tieto údaje zahrňujú údaje vo vozidle (in-vehicle data), ktoré sa získavajú prostredníctvom rôznych technológií, ktoré následne komunikujú s inými vnútornými komponentmi vozidiel rôznymi sieťami. Medzi tieto siete patrí napr. Flexray, siete Ethernet, Controller Area Network (CAN) a iné. Ako príklady údajov vo vozidle možno uviesť technické údaje o vozidle (informácie o rýchlosti, zrýchlení, teplote vzduchu, hladine paliva, a pod.), údaje o stave premávky, údaje o počasí, údaje o správaní počas jazdy a dokonca aj údaje o zdravotnom stave vodiča. Prepojené automatizované vozidlá môžu taktiež prijímať údaje, ktoré sú odosielané z iných vozidiel, cestnej infraštruktúry, ako sú semafory, značky, alebo od iných účastníkov premávky (cyklisti, chodci). V tomto ohľade je automatizované vozidlo prepojenou entitou, ktorá prijíma údaje z externého zdroja a môže zdieľať údaje, ktoré sú zaznamenané so vzdialenou treťou stranou, na rôzne účely. Do prepojených automatizovaných vozidiel môžu byť importované údaje ako zoznam telefónnych kontaktov, cieľové destinácie pre navigáciu a údaje vytvorené vodičom a cestujúcimi (napr. navštívené webové stránky, preferencie online nakupovania atď.). Externým zdrojom údajov môžu byť aj údaje, ktoré produkujú rôzne orgány verejnej moci zodpovedné za cestnú premávku a cestnú infraštruktúru. Informácie o cestnej premávke a údaje o infraštruktúre zahŕňajú napr. dynamické rýchlostné limity, pravidlá cestnej premávky, polohu stojacich vozidiel, názvy ciest, stav a dostupnosť vozoviek, dĺžku ciest, typ vozoviek, upozornenia na práce na ceste, počet a polohu semaforov a značiek atď.
5)
Uvedené skutočnosti znamenajú na jednej strane vysoké riziko kybernetických útokov a iných možných trestnoprávnych konaní, na strane druhej zároveň predstavujú možný zdroj veľkého množstva dát a informácií, ktoré môžu prispieť k dokumentovaniu a objasňovaniu trestnej činnosti. Zároveň existencia množstva rôznych dát a informácií rezultuje aj k potrebe riešenia otázok podmienok ich získania a použiteľnosti v rámci trestného konania a dokazovania, najmä s ohľadom na potrebu rešpektovania a ochrany základných práv a slobôd.
Na uvedený vývoj musí reagovať a aj reaguje právo, a to ako na medzinárodnej úrovni, tak aj na úrovni Európskej únie (ďalej aj "EÚ"), ale aj v rámci Slovenskej republiky (ďalej aj "SR"), a to najmä definovaním samotných automatizovaných vozidiel a ich prípadných úrovní, ako aj definovaním podmienok a obmedzení niektorých (asistenčných) systémov používaných vo vozidlách, resp. ohľadom využívania umelej inteligencie samotnej, a to najmä s ohľadom na zaznamenávané dáta a informácie. Otázkou je do akej miery je súčasná slovenská úprava trestného konania, a ňou využívané trestnoprocesné inštitúty, pripravená čeliť výzvam spojeným so získavaním údajov a informácií, teda elektronických dôkazov zo systémom automatizovaných vozidiel.
Cieľom nášho príspevku je na základe doktrinálnej a komparatívnej analýzy právnej úpravy automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov vozidiel
de lege lata
na úrovni SR a EÚ preskúmať súčasne možnosti a obmedzenia procesného zaistenia informácií a dôkazov z takýchto vozidiel a ich systémov na účely trestného konania, ako aj prípadného využitia automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov ako prostriedku na získavanie dôkazov a informácií pre trestné konanie. Pri tom budeme vychádzať jednak z technického riešenia týchto systémov, ako aj z prijatých právnych požiadaviek a obmedzení konštrukčných riešení takýchto systémov. Našim zámerom je určiť, či súčasná slovenská právna úprava inštitútov zaistenia vecí, resp. dôkazov na účely trestného konania v rámci Trestného poriadku je dostatočná a umožňuje zaistenie informácií a dôkazov z automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov, a ak áno, za akých podmienok a akým postupom. Súčasne poukážeme, najmä v prípade automatizovaných vozidiel úrovne 5, na možné problémy vyplývajúce najmä zo súčasného stavu technického riešenia.V rámci odbornej literatúry sa záujem autorov z hľadiska skúmania vzťahu automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov a trestného práva zameriava najmä na skúmanie otázok trestnoprávnych následkov spojených s používaním alebo zneužívaním asistenčných vozidiel a ich systémov
6)
, otázky trestnej zodpovednosti spojenej s používaním a prevádzkovaním automatizovaných vozidiel najmä z hľadiska v nich obsiahnutej umelej inteligencie
7)
a na otázky spojené s (kriminalistickými) postupmi pri zaisťovaní dát z takýchto vozidiel z hľadiska ich následnej použiteľnosti a spoľahlivosti.
8)
Len okrajovo sú riešené otázky týkajúce sa samotného trestnoprocesného postupu pri získavaní dôkazov z automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov a pri ňom použitých zaisťovacích inštitútov trestného práva.
9)
Kľúčovým cieľom nášho príspevku, ako už bolo uvedené, je preskúmanie možnosti využitia konkrétnych trestnoprocesných inštitútov a procesných postupov pri zaisťovaní dôkazov a informácií z automatizovaných vozidiel a ich asistenčných systémov, a to s ohľadom na právnu úpravu
de lege lata
, technické a legislatívne obmedzenia týchto systémov a možné aplikačné problémy súvisiace s najmä s očakávaným využívaním automatizovaných vozidiel úrovne 5.Náš príspevok je členený v prvej časti na rozbor právnej úpravy automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov vozidiel, následne na vymedzenie vzťahov automatizovaných vozidiel vo vzťahu k trestnému právu, osobitne ako dôkazu alebo ich zdroja pre trestné konanie. V druhej časti sa príspevok zaoberá jednak možnosťami využitia a najmä spôsobom získania údajov zo zariadenia na záznam údajov o udalostiach vozidla (EDR), ako aj problémami a možnosťami ich riešenia vo vzťahu k získaniu elektronických dôkazov z automatizovaných vozidiel
pro futuro
.1. Čo je automatizované vozidlo, jeho úrovne a ich právne vymedzenie v EÚ a SR
Z technického hľadiska je v odbornej literatúre najčastejšie zaužívané delenie automatizovaných vozidiel podľa štandardu SAE J3016_202104 Taxonómia a definície pojmov súvisiacich so systémami automatizovaného riadenia pre cestné motorové vozidla (ďalej len "SAE štandard")
10)
. Na základe schopnosti systémov vozidla vykonávať trvalo samostatne časť alebo celú škálu dynamických jazdných úloh bez zásahu vodiča vozidla, tento štandard určuje 6 úrovní automatizovaných vozidiel (úrovne 0 až 5), ktoré sa stupňujú. Na úrovni 0 (bez automatizácie) sú dynamické jazdné úlohy vykonávané výlučne ľudským vodičom a na úrovni 5 (úplná automatizácia) sú takéto úlohy vykonávané výlučne automatizovaným systémom riadenia bez zásahu vodiča. Keďže ide skôr o technické vymedzenie automatizácie vozidiel, ktoré nemá právnu záväznosť, nebudeme sa popisu týchto úrovní bližšie venovať. Pojmu automatizované vozidlo z hľadiska platnej legislatívy zodpovedajú vozidlá definované týmto štandardom od úrovne 3 a vyššie.
11)
Európska únia na zavádzanie automatizovaných vozidiel a asistenčných systémov vozidiel reagovala najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky
12)
(ďalej len "nariadenie EÚ 2019/2144"), ktoré definovalo pojmy automatizované vozidlo a plne automatizované vozidlo, ako aj povinnosti vybavenia vozidiel pokročilými systémami vozidla a minimálnymi požiadavkami na pokročilé systémy vozidla.
13)
Na základe čl. 12 nariadenia EÚ 2019/2144 komisia EÚ prijala viacero delegovaných nariadení (aktov), z ktorých na účely nášho príspevku má najväčší význam delegované nariadenie komisie (EÚ) 2022/545 z 26. januára 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 stanovením podrobných pravidiel týkajúcich sa osobitných skúšobných postupov a technických požiadaviek na typové schvaľovanie motorových vozidiel vzhľadom na ich zariadenie na záznam údajov o udalostiach a na typové schvaľovanie týchto systémov ako samostatných technických jednotiek, a ktorým sa mení príloha II k uvedenému nariadeniu (ďalej "delegované nariadenie 2022/545"). Predmetné delegované nariadenie 2022/545 vo svojich ustanoveniach upravuje technické požiadavky na systém zariadenia na záznam údajov o udalostiach vozidla (
event data recorder
- EDR, niekedy označovaný aj ako tzv. čierna skrinka). Samotné delegované nariadenie 2022/545 pritom odkazuje sčasti na technické požiadavky stanovené pre EDR predpisom OSN č. 160 - Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel vzhľadom na zariadenie na záznam údajov [2021/1215], séria zmien 01 (uverejnený v Úradnom vestníku EÚ L 265, 26.07.2024, s. 3).Na úrovni práva Európskej únie je potrebné v prípade automatizovaných (a to osobitne v prípade plnoautomatizovaných vozidiel, teda vozidiel úrovne 4 a vyššie podľa SAE štandardu) zohľadňovať aj ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (ďalej ako "Akt o umelej inteligencii"), pretože základom takýchto vozidiel je práve využívanie umelej inteligencie. Z hľadiska trestného práva pôjde najmä o otázky používania zakázaných praktík využívajúcich umelú inteligenciu (ďalej aj "AI") podľa čl. 5 aktu o umelej inteligencii (napr. systémov biometrickej kategorizácie osôb), ako aj možnosti využívania vysokorizikových systémov podľa článku 6 ods. 2 aktu o umelej inteligencií, najmä s ohľadom na bod 2. prílohy III aktu o umelej inteligencií, ktorý medzi vysokorizikové systémy AI radí aj systémy AI, ktoré sa majú používať ako bezpečnostné komponenty pri riadení a prevádzke cestnej premávky.
Z hľadiska slovenskej legislatívy reagoval slovenský zákonodarca na zavádzanie automatizovaných vozidiel a právne akty EÚ prijatím zákona č. 429/2022 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel (ďalej len "zákon o automatizovaných vozidlách").
14)
Týmto zákonom boli v § 2 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke pod písmenami ac) až ae) zadefinované v slovenskom právnom poriadku legálne definície pojmov automatizované vozidlo, plne automatizované vozidlo a automatizovaný systém riadenia. Automatizované vozidlo bolo definované ako
automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu
15)
alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo určitý čas samostatne pohybovať bez nepretržitého dohľadu vodiča, pri ktorom sa však zásah vodiča predpokladá alebo vyžaduje
. Plne automatizovaným vozidlom sa podľa slovenského právneho poriadku rozumie
plne automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu
16)
alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo pohybovať samostatne,
a automatizovaným systémom riadenia sa rozumie
systém riadenia vozidla, ktorý na zabezpečenie dynamickej kontroly nad vozidlom trvalo využíva hardvér a softvér.
Zákon o automatizovaných vozidlách zároveň novelizoval aj ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a určil v § 3 ods. 4 predmetného zákona povinnosť spočívajúcu v tom, že
každé pohybujúce sa vozidlo a každá pohybujúca sa jazdná súprava musí mať vodiča
. Podľa slovenského právneho poriadku, teda v prípade, ak by došlo k typovému schváleniu