KRIŠTOFÍK, A.: Využitie (asistenčných) systémov založených na strojovom učení v ODR a ich klasifikácia podľa aktu o umelej inteligencii∗∗. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 116 –126.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.03
The use of machine learning based (assistive) systems in ODR and their classification according to the Artificial Intelligence Act. Online Dispute Resolution systems are becoming more popular, and more widely used, alternative to resolving various kinds of conflicts in courtroom. One of the most attractive, as well as defining aspects, is their strong reliance on new technologies. Amongst those technologies are slowly, but more and more often, popping up those based on artificial intelligence. In the following article, several of those will be introduced and subsequently the proposed regulatory framework of Act on Artificial Intelligence will be introduced as well. Regulatory duties of such technologies are determined by their placement in one of the three categories, therefore after the introductory part, this article will attempt to classify AI based ODR technologies in one of those categories. Lastly, the regulatory duties imposed on said systems by being placed in one of the categories will be introduced.
Key words: online dispute resolution, ADR, artificial intelligence, automated decisionmaking, AI Act
Úvod
V predkladanom príspevku** rozoberieme skôr hypotetickú otázku, a to najmä s ohľadom na ešte stále neprijatú verziu Aktu o umelej inteligencii
1)
a aj s ohľadom na určité odhady o vývoji opísaných technológií. Zavádzanie ODR
2)
má mnohé benefity v rôznych oblastiach, ako sú napríklad rýchlosť konania a prístup k nemu či minimalizácia nákladov. K tomuto efektu dochádza jednako zmenou prostredia, resp. zmenou procesného nastavenia, ktoré si toto prostredie vyžaduje či ho aspoň umožňuje, a jednako spočíva v časti tento efekt aj v širšej možnosti zapájania rôznych technológií do samotného procesu, ktoré ho v nejakej forme augmentujú - napokon aj jedna z definícií ODR sa spolieha práve na možné zapojenie technológií
3)
. Sú to práve tieto technológie, na ktoré sa zameria nasledujúci príspevok, na ich stav, možnosti a spôsoby, ako k nim pristupovať, a pokúsi sa posúdiť ich možnú klasifikáciu podľa navrhovaného aktu o umelej inteligencii. Ten podľa zaradenia technológie do jednej z troch skupín stanovuje zvláštne podmienky ich využívania, eventuálne ich využívanie dokonca zakazuje. Obzvlášť citlivou kategóriou je ich využívanie práve v kontexte zásahu do niektorého zo základných práv, akým je právo na spravodlivý proces, ktoré Akt zvlášť spomína, rovnako tak zvlášť zdôrazňuje citlivosť ich aplikácie v kontexte súdnictva. Osobitne z týchto dôvodov stojí za to sa touto otázkou zaoberať, a to jednak s ohľadom na ich dosah na základné práva, a jednak s ohľadom na stále rozrastajúci sa počet sporov
4)
riešených v nejakej forme ODR a na relatívne technickú mladosť predstavovaných systémov, pri ktorých je vhodné zaviesť nejaký regulatórny rámec v počiatkoch ich rozmachu.
5)
1. Asistenčné technológie
Názov predkladaného príspevku odkazuje na asistenčné technológie, ktoré budú v tejto časti predstavené a ktorými sa budeme ďalej zaoberať, i keď je pravda, že to nie je jediný možný spôsob zapojenia technológií do ODR procesov. Všeobecne povaha ODR prostredia dovoľuje rôzne široké zapojenie technológií. Od tých asistenčných, vyžadujúcich si z rôznych dôvodov ľudskú asistenciu (ako na vstupe, tak aj výstupe ich procesov), až po tie, ktoré plnia v celom procese natoľko podstatnú úlohu, že sa o nich zvykne hovoriť ako o "štvrtej strane"
6)
sporu - toto ich postavenie je práve to, čo ich odlišuje od "jednoduchej" technológie, ktorá môže byť využitá pri vedení sporu, ako napríklad využitie emailu, ktoré z daného procesu však ešte nerobí ODR, resp. z emailu nerobí ODR technológiu.
Pri deskriptívnom pohľade na ODR technológie je zjavné, že v súčasnost
