ÚVOD
Dňa 13. júna 2024 bol Európskym parlamentom a Radou (EÚ) nariadením 2024/1689 prijatý Akt o umelej inteligencii (ďalej aj ako "nariadenie")
1)
, ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá pre systémy umelej inteligencie (ďalej aj "AI") v rámci vnútorného trhu Európskej únie. Ide o prvý právne záväzný a horizontálny regulačný rámec svojho druhu na svete, ktorého cieľom je zabezpečiť bezpečné, transparentné a etické využívanie AI technológií v súlade s právami a hodnotami Únie.
Nariadenie reaguje na rastúcu prítomnosť a vplyv AI vo všetkých oblastiach spoločnosti - od zdravotníctva, cez spravodlivosť, trh práce až po digitálne služby. Zároveň predstavuje súčasť širšieho balíka digitálnej politiky EÚ vrátane Aktu o digitálnych službách (DSA)
2)
a Aktu o digitálnych trhoch (DMA)
3)
.
Cieľom tohto článku je poskytnúť analytický prehľad o štruktúre, obsahu a praktických dôsledkoch nariadenia pre právnickú a odbornú verejnosť. Zameriava sa najmä na systematické rozčlenenie požiadaviek podľa typov rizík, úlohu jednotlivých aktérov, mechanizmy dohľadu a presadzovania práva, ako aj vzťah nariadenia k iným relevantným legislatívnym rámcom.
4)
PÔSOBNOSŤ NARIADENIA
Nariadenie má širokú teritoriálnu a vecnú pôsobnosť. Vzťahuje sa nielen na poskytovateľov, dovozcov, distribútorov a používateľov systémov AI usadených v Európskej únii, ale aj na subjekty mimo EÚ, pokiaľ systémy umelej inteligencie, ktoré vyvíjajú alebo používajú, majú dopad na osoby nachádzajúce sa na území Únie
5)
.
Z pohľadu vecnej pôsobnosti sa nariadenie uplatňuje na vývoj, uvádzanie na trh, uvedenie do prevádzky a používanie systémov AI. Zároveň zahŕňa aj určité povinnosti pre distribútorov a dovozcov, ako aj pre prevádzkovateľov základných modelov a poskytovateľov generatívnej AI.
Podľa článku 2 nariadenia sú však z pôsobnosti výslovne vyňaté nasledovné oblasti:
-
systémy AI používané výlučne na účely obrany a národnej bezpečnosti,
-
činnosti mimo rozsahu práva EÚ (napr. výlučne vnútroštátne bezpečnostné operácie),
-
orgány verejnej moci v tretej krajine a medzinárodné organizácie, ktoré by podľa odseku 1 patrili do pôsobnosti nariadenia, ak tieto subjekty používajú systémy AI v rámci medzinárodných dohôd, pri zachovaní podmienky, že ide o ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov,
-
výskum a vývoj, ktorý nepresahuje fázu výskumu alebo sa neuvádza na trh,
-
súkromné nepodnikateľské použitie systémov AI fyzickými osobami.
Osobitne treba zdôrazniť, že nariadenie sa nevzťahuje na AI systémy, ktoré sú súčasťou výlučne
open-source
softvéru
6)
, pokiaľ nie sú určené na komerčné alebo rizikové využitie. Zákonodarca tým sleduje cieľ podporiť otvorený vývoj a akademické využitie technológií bez zbytočných regulačných prekážok.