Článok sa zaoberá právnymi a environmentálnymi výzvami, ktoré prináša regulácia umelej inteligencie v kontexte udržateľného rozvoja. Analyzuje rôzne prístupy k regulácii – všeobecnú a sektorovú – a skúma možnosti implementácie na národnej i globálnej úrovni. Zvláštny dôraz je kladený na environmentálne aspekty, vrátane energetickej a vodnej náročnosti, produkcie emisií CO₂ a vzniku elektroodpadu. Diskutuje sa aj paradox technologickej efektívnosti (Jevonsov paradox), ktorý spochybňuje predstavu, že vyššia účinnosť automaticky znižuje spotrebu zdrojov. Autor porovnáva aktuálnu legislatívu Európskej únie s potenciálnymi nástrojmi, ako sú priama regulácia, zavedenie indexu udržateľnosti a limitovanie spotreby zdrojov. Záver zdôrazňuje potrebu globálnej spolupráce a zmeny spoločenského i právneho vedomia smerom k ekologickejšiemu a menej antropocentrickému rámcu.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, regulácia AI, udržateľnosť, environmentálne právo, EU AI Act, Jevonsov paradox, geopolitika
Abstract: The paper addresses the legal and environmental challenges of regulating Artificial Intelligence (AI) in the context of sustainable development. It examines general versus sector-specific approaches to regulation and considers the feasibility of national versus global implementation. Particular attention is given to environmental issues such as energy and water consumption, CO₂ emissions, and electronic waste. The discussion also highlights the Jevons paradox, questioning the assumption that higher efficiency necessarily reduces resource use. The author compares current European Union legislation (AI Act) with potential regulatory tools, including direct regulation, sustainability ratings, and hard caps on resource consumption. The conclusion emphasizes the need for global cooperation and a shift in cultural and legal consciousness toward a more ecological and less anthropocentric framework.
Key Words: artificial intelligence, AI regulation, sustainability, environmental law, EU AI Act, Jevons paradox, geopolitics