Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra 2019 predbežne prerokoval sťažnosť dvoch sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 68/2016 z 30. marca 2017, za účasti zdravotníckeho zariadenia (ďalej aj "žalovaný") a uznesením sp. zn. II. ÚS 337/2019 ju prijal na ďalšie konanie.
Sťažovatelia podali žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do ich rodinného a súkromného života v súvislosti s úmrtím ich matky (sťažovateľka v 1. rade) a sestry (sťažovateľ v 2. rade) v dôsledku neposkytnutia správnej lekárskej starostlivosti nebohej zo strany zdravotníckeho zariadenia.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 16 C 142/2010 z 15. októbra 2015 návrh v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním pracovníkov zdravotníckeho zariadenia a úmrtím nebohej, ako ani nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že zo strany pracovníkov zdravotníckeho zariadenia došlo "k určitým pochybeniam" tak, ako to vyplýva z navrhovateľmi predloženého znaleckého posudku z 25. novembra 2008 a z posudku znaleckej organizácie z 5. januára 2012, no zároveň "nie je možné stanoviť jednoznačne príčinu smrti menovanej a nie je možné určiť, či znalcami uvedené pochybenia boli príčinou smrti menovanej pacientky".
Sťažovatelia podali proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnili vadami podľa § 205 ods. 2 písm.a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP. V odvolaní v podstatnom uviedli, že z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, k akým skutkovým záverom súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ba ani to, ako vec právne posúdil. K tomu uviedli, že chýba akékoľvek zdôvodnenie ozrejmujúce, či súd za predpoklad zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do ich súkromného a rodinného života považoval preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním či nekonaním zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho zariadenia a smrťou ich matky a sestry, a prečo za neoprávnený zásah považoval len prípadné zavinenie smrti ich matky a sestry a nie aj neposkytnutie zdravotnej starostlivosti spôsobom ustanoveným zákonom.
O odvolaní sťažovateľov rozhodol kraj