Dôkazné bremeno v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra 2019 predbežne prerokoval sťažnosť dvoch sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 68/2016 z 30. marca 2017, za účasti zdravotníckeho zariadenia (ďalej aj "žalovaný") a uznesením sp. zn. II. ÚS 337/2019 ju prijal na ďalšie konanie.

Sťažovatelia podali žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do ich rodinného a súkromného života v súvislosti s úmrtím ich matky (sťažovateľka v 1. rade) a sestry (sťažovateľ v 2. rade) v dôsledku neposkytnutia správnej lekárskej starostlivosti nebohej zo strany zdravotníckeho zariadenia.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 16 C 142/2010 z 15. októbra 2015 návrh v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním pracovníkov zdravotníckeho zariadenia a úmrtím nebohej, ako ani nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že zo strany pracovníkov zdravotníckeho zariadenia došlo "k určitým pochybeniam" tak, ako to vyplýva z navrhovateľmi predloženého znaleckého posudku z 25. novembra 2008 a z posudku znaleckej organizácie z 5. januára 2012, no zároveň "nie je možné stanoviť jednoznačne príčinu smrti menovanej a nie je možné určiť, či znalcami uvedené pochybenia boli príčinou smrti menovanej pacientky".

Sťažovatelia podali proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnili vadami podľa § 205 ods. 2 písm.a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP. V odvolaní v podstatnom uviedli, že z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, k akým skutkovým záverom súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ba ani to, ako vec právne posúdil. K tomu uviedli, že chýba akékoľvek zdôvodnenie ozrejmujúce, či súd za predpoklad zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do ich súkromného a rodinného života považoval preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním či nekonaním zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho zariadenia a smrťou ich matky a sestry, a prečo za neoprávnený zásah považoval len prípadné zavinenie smrti ich matky a sestry a nie aj neposkytnutie zdravotnej starostlivosti spôsobom ustanoveným zákonom.

O odvolaní sťažovateľov rozhodol kraj