Ochrana údajov o osobe

Ústava Slovenskej republiky priznáva ochranu údajom o osobe, no skutočná ochrana sa rozplýva vo všeobecnosti základného zákona a jeho interpretácii "bez chuti a zápachu", ktorá abstrahuje od ochrany priznanej Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Priemet ústavy do vykonávacích zákonov pri ochrane osobných údajov je nerovnovážny. Zabezpečuje sa rozsiahle žonglovanie orgánov verejnej moci s osobnými údajmi, no málo sa dbá o o ochranu oprávnených záujmov jednotlivca.

Dispozícia údajmi o osobe podlieha ochrane Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") aj Ústavou SR (ďalej len "Ústava"). Dohovor ju zaručuje v rámci práva na súkromný a rodinný život priznaného článkom 8 Ústava chráni "osobné údaje" v čl. 22 ods. 1 a "údaje o svojej osobe" v čl. 19 ods. 3. Účelom takto zaručenej ochrany je ochrana osoby pred odhalením jej totožnosti, ako aj pred zhromažďovaním údajov o známej (identifikovanej) osobe, ktoré môžu negatívne ovplyvniť právne postavenie osoby, ktorej sa údaje týkajú.

V case-law Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") sa zdôrazňuje ochrana údajov pred orgánmi verejnej moci. "Samozrejmou" súčasťou činnosti masmédií sa stalo zhromažďovanie údajov o osobách verejného záujmu, ba aj mnohých iných informácií pre prípadné použitie. "Samozrejmou" súčasťou podnikania je zhromažďovanie údajov o zákazníkoch a krížová výmena nadobudnutých informácií s mnohými inými podnikateľmi.¹⁾ ESĽP v súvislosti s ochranou práva na súkromie vyslovil, že Dohovorom sa zaručuje ochrana tohto práva nielen vo verejnej sfére, ale aj v súkromnej sfére, a že poskytnutie ochrany sa zaručuje pozitívnym záväzkom štátu.²⁾ Aj keď na prvý pohľad účelom ochrany osobných údajov pred orgánmi verejnej moci, zdanie klame. Aj zhromažďovanie a rozširovanie údajov o osobe subjektmi súkromného práva podlieha ochrane článkom 8 Dohovoru a môže byť jeho porušením.

Podľa case-law ESĽP k čl. 8 Dohovoru osobnými údajmi sú údaje o identifikovanej osobe a údaje, podľa ktorých osobu možno identifikovať.³⁾

"Osobné údaje" sú pojmom, ktorý v práv­nom poriadku SR vymedzuje zákon. "Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu" (§ 4 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Prinajmenšom ekonomickú a kultúrnu identitu má aj určiteľná právnická osoba. Údaje o právnických osobách nie sú podľa zákona zahrnuté k údajom chráneným ako "osobné", hoci Ústava nevylučuje ochranu údajov o právnickej osobe.

Ochrana údajov o osobe sa vzťahuje na ochranu konkrétnych osôb v konkrétnych vzťahoch. Ak zo zhromaždených údajov nemožno identifikovať konkrétnu osobu, údaje nepodliehajú ústavnej ochrane.

"Pri zákonných požiadavkách vyplývajúcich z ústavou predvídaného obmedzenia základného práva na ochranu pred nezasahovaním do súkromného a rodinného života treba rozlišovať medzi osobnými údajmi, ktoré sa vyžadujú a spracúvajú v individualizovanej, neanonymnej forme, a medzi údajmi, ktoré sú určené na štatistické účely. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že nielen zhromažďovanie a uchovávanie údajov týkajúcich sa "súkromného života" jednotlivca patrí do sféry pôsobnosti čl. 8 dohovoru, ale aj údaje verejnej povahy sa môžu týkať súkromného života, keď sa systematicky zhromažďujú a zaznamenávajú do registrov vedených štátom (napr. rozsudky vo veciach Leander v. Švédsko z 26. marca 1987, § 48; Amman v. Švajčiarsko zo 16. februára 2000, § 69 a Rotaru v. Rumunsko zo 4. mája 2000, § 43)."⁴⁾

Systém ochrany údajov o osobe podľa Ústavy, založenie tejto ochrany výslovnou úpravou v dvoch ústavných normách, nastoľuje otázku vzťahu čl. 19 ods. 3 k článku 22 ods. 1 a 2.

Článkom 22 sa identifikuje predmet ochrany, ktorým v okolnostiach prípadu sú osobné údaje. Článok 22 Ústavy SR neurčuje charakter ochrany, jej obsah ani rozsah.

"Ústava SR predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa spoločenský vzťah upravuje jedinou normou Ústavy SR." (II. ÚS 128/95). "Každé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť." (II. ÚS 48/97)

V súlade so základným interpretačným pravidlom aplikácie Ústavy SR ochranu osobných údajov podľa čl. 22 treba spojiť s ustanovením čl. 19 ods. 3 Ús