Osobné údaje

rozsudok z 25. júna 2024 k sťažnosti č. 23215/21 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte zhromažďovania a uchovávania osobných údajov teplárenskou spoločnosťou

Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. V príspevku analyzujeme normatívnu reguláciu práva spoluvlastníka na sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Našej pozornosti neuniká ani problematika podmienok a rozsahu práva spoluvlastníka na sprístupnenie údaja o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorej účastníkom nebol.  

Normatívna úprava zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností už dlhšiu dobu v kontexte pokrokov v oblasti informačných technológií, ako aj v kontexte ochrany súkromia a osobných údajov, implikuje viaceré interpretačné polemiky. Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu formálnej publicity zbierky listín katastrálneho operátu de lege lata. Osobitnú pozornosť pritomautori venujú otázke možnosti sprístupnenia zmlúv uložených v zbierke listín katastrálneho operátu.

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.

Príspevok sa zameriava na analýzu právneho rámca prenosu osobných údajov do Spojeného kráľovstva po 1. januári 2021 – vystúpení z Európskej únie. Článok je rozdelený do troch častí, v ktorých sa autor sústredil na minulosť a prítomnosť cezhraničných prenosov, a zároveň sa zamýšľa nad budúcim vývojom právnej úpravy týkajúcej sa danej problematiky.

V prvej časti príspevku bola kriticky analyzovaná slovenská právna úprava spracúvania osobných údajov. Poukázali sme na nedostatočné využitie otvorených klauzúl v zmysle GDPR, komplikovanú pôsobnosť a ustanovenia, ktoré sú potenciálne nesúladné s právom EÚ.V druhej časti príspevku predstavíme víziu, ako by mohol vyzerať revidovaný zákon o ochrane osobných údajov. In the first part of the article, the Slovak legal regulation of personal data processing was critically analysed. We emphasized the insufficient use of open clauses in the sense of the GDPR, complicated scope and provisions that are potentially incompatible with EU law. In the second part of the article, we will present a vision of what a revised law on personal data protection might look like.

MESARČÍK, M.: Potrebujeme nový zákon o ochrane osobných údajov? (1. časť); Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 17 - 29. Úvod V roku 2016 bolo na úrovni Európskej...

Podľa čl. 4 GDPR sa údaje o polohe výslovne uvádzajú ako faktor, na základe ktorého možno osobu priamo alebo nepriamo identifikovať, a preto sa označujú ako "identifikátor" osobných údajov. Príspevok sa snaží posúdiť, či je ochrana súkromia podporovaná predvolenými nastaveniami o polohe a získaním súhlasu používateľa (schválením všeobecných zmluvných podmienok), alebo či to namiesto toho spôsobuje, že používatelia nevedomky zdieľajú lokalizačné údaje prostredníctvom mobilných zariadení. Art. 4 GDPR explicitly refers to location data as a factorby which a person can be identified, directly or indirectly, and is therefore referred to as the "identitier" of personal data. The article seeks to assess whetherprivacy is supported by default location settings and user consent (by accepting the general terms of service), or whether users unknowingly share location data via mobile devices.

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou možného porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku získavania osobných údajov spotrebiteľov/zákazníkov pri zlučovaní spoločností najmä v prostredí internetu. Autor poukazuje aj na rôzne rozhodnutia v prostredí EÚ, zamýšľa sa nad možnými dôsledkami takýchto fúzií a ponúka odporúčania pri preskúmaní fúzií založených na údajoch. In his contribution, the author addresses the issue of possible breaches of competition resulting from the acquisition of personal data of consumers/customers in merging companies especially in the internet environment. The author also refers to various decisions in the EU environment, reflects on the possible consequences of such mergers and offers recommendations for the review of data-driven mergers.

  Ochrana osobných údajov a ochrana súkromia v novej legislatívnej kvalite Odborná aj laická verejnosť pod dojmom rôznych informácií a dezinformácií vníma novú platnú právnu úpravu v oblasti ochrany súkromia...

OCHRANA ÚDAJOV O OSOBE Ústava Slovenskej republiky priznáva ochranu údajom o osobe, no skutočná ochrana sa rozplýva vo všeobecnosti základného zákona a jeho interpretácii "bez chuti a zápachu", ktorá...

ČO PRINÁŠA NOVÝ ZÁKON O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV? Prednedávnom sa Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "Úrad") zviditeľnil v legislatívnych kruhoch s návrhom novely zákona č....