Súbeh či konkurencia nárokov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných práv

Vydáno: 31 minút čítania
15/2015
Súbeh či konkurencia nárokov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných práv
§ 444 Občianskeho zákonníka
§ 13 Občianskeho zákonníka
Právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom.
Uznesenie
Ústavného súdu SR
I. ÚS 426/2014
Z odôvodnenia:
1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 16. decembra 2013 doručená sťažnosť T. A. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), základného práva na ochranu života, zdravia a telesnej integrity podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 40 ústavy a čl. 2 ods. 1 dohovoru, základného práva na ochranu súkromia a rodinného života podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v P. (ďalej len "krajský súd") č. k. 16 Co 107/2013-517 z 30. septembra 2013.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako žalobkyňa žiadala, aby Okresný súd H. (ďalej len "okresný súd") v konaní vedenom proti žalovaným v prvom, druhom a treťom rade ich zaviazal zaplatiť jej celkom 15 000 € ako nemajetkovú ujmu z dôvodu zásahu do práv spätých s jej osobnosťou (zdravie, súkromie). Skutkový základom sporu bola dopravná nehoda, pri ktorej sťažovateľka ako cestujúca v rámci medzinárodnej prepravy osôb utrpela viaceré závažné zranenia. Vodič motorového vozidla (žalovaný v prvom rade), v ktorom sa žalobkyňa v čase nehody viezla, bol v tejto súvislosti právoplatným rozsudkom súdu uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 TZ. Žaloba sťažovateľky smerovala aj proti spoločnosti, ktorá bola prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla (žalovaný v druhom rade), a poisťovni, v ktorej mal prevádzkovateľ uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu (žalovaný v treťom rade). Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 51/2010-248 z 2. novembra 2011 zaviazal žalovaného v prvom rade zaplatiť sťažovateľke 3 000 € a žalobu proti žalovaným v druhom a treťom rade a vo zvyšku aj voči žalovanému v prvom rade zamietol. Na odvolanie sťažovateľky, ako aj žalovaného v prvom rade krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 9/2012 z 22. marca 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 51/2010-448 z 9. marca 2013 bola žaloba sťažovateľky v celosti zamietnutá. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou rozsudok okresného súdu potvrdil.
3. Sťažovateľka v sťažnosti najskôr detailne opisuje priebeh dopravnej nehody, rozsah jej zranení, priebeh liečenia, ako aj následky, ktoré jej po zraneniach ostali. Tvrdila, že protiprávnym konaním žalovaného v prvom rade došlo k neoprávnenému zás