Príspevok je zameraný na vzťah člena štatutárneho orgánu a obchodnej spoločnosti v prípade zodpovednosti člena štatutárneho orgánu za škodu, pri ktorom je prítomný cudzí prvok. Zameriava sa na prípady, keď je člen orgánu slovenskej obchodnej spoločnosti cudzím štátnym príslušníkom. V tejto súvislosti sa autor pokúša o určenie toho, akým právnym poriadkom sa takýto právny vzťah bude spravovať. V článku sa preto autor venuje kolízno-právnemu postupu (i) pri určení právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z tohto právneho vzťahu a (ii) pri určení rozhodného práva zo strany súdu s touto právomocou.
1. Úvod
Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom už dávno nie sú v právnej praxi niečím výnimočným. Často sa možno stretnúť s tým, že napríklad pri kúpnej zmluve uzavretej v tuzemsku vystupuje maďarský štátny občan alebo že slovenský občan uzatvorí pracovnú zmluvu s výkonom práce v Nemecku. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že SR je pevnou súčasťou EÚ, ktorej základným cieľom je existencia jednotného vnútorného trhu.
Existencia vnútorného trhu v EÚ, samozrejme, ovplyvnila (a ovplyvňuje) aj právo obchodných spoločností jednotlivých členských štátov. V tejto súvislosti silno rezonuje napríklad diskusia o presune sídla z jedného do druhého členského štátu, ktorú otvorila judikatúra Súdneho dvora EÚ.
1)
Každopádne, v tomto článku by sme sa radi zamerali na uplatnenie škodového nároku z právneho vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu, ktorý sa týka jeho zodpovednosti za škodu, pri ktorom je prítomný cudzí prvok. Konkrétne by išlo o občana iného členského štátu, ktorý však ako člen štatutárneho orgánu pôsobí v slovenskej kapitálovej obchodnej spoločnosti (registrovanej v Slovenskej republike).
2)
2. Postup pri riešení načrtnutej kolíznej situácii
Podľa vedy súkromného medzinárodného práva sa rozhodovanie o danom nároku skladá z dvoch fáz. V rámci prvej fázy, ktorá je pre tento príspevok rozhodujúca, sa určí najskôr právomoc súdu, ktorý je oprávnený v danom prípade konať. Do prvej fázy taktiež patrí rozhodovanie takto určeného súdu o aplikovateľnosti konkrétneho právneho poriadku na daný prípad. Až následne, teda v druhej fáze, je možné vecnoprávne rozhodnúť o danom nároku.
3)
Ďalej sa teda pokúsime určiť v sporoch o náhradu škody medzi obchodnou spoločnosťou registrovanou v Slovenskej republike a členom jej štatutárneho orgánu, ktorým je osoba s občianstvom iného členského štátu, právomoc súdu a následne na základe kolíznych noriem aj uplatniteľné právo na tento právny vzťah.
3. Určenie právomoci
Najskôr je teda potrebné určiť právomoc súdu, ktorý je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť podľa rozhodného práva. V tejto súvislosti prichádza do úvahy nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj "nariadenie Brusel I bis"). Keďže ide o nariadenie, toto má v rozsahu svojej pôsobnosti prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou by v tomto prípade bol zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj "ZMPSP").
Nariadenie Brusel I bis je možné v tomto prípade aplikovať, keďže nároky obchodnej spoločnosti zo zodpovednosti člena štatutárneho orgánu nevylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti. Žalovaný však musí mať svoje bydlisko v niektorom z členských štátov.
4)
Bydlisko je autonómny pojem práva EÚ, čo znamená, že je potrebné ho vykladať bez ohľadu na vnútroštátne právo členských štátov. Uvedené však platí iba vo vzťahu k právnickej osobe, keďže