Actio pro socio s cudzím prvkom

The paper deals with the analysis of derivative action ( for socio) with a foreign element. Determination of jurisdiction and the law applicable to the is not clear. As for jurisdiction, the problem seems to be a distinction between contractual and non-contractual claims, which is a key moment for the assessment of the so called special jurisdiction according to Brussels I Regulation. Regarding the applicable law, it was necessary to distinguish the law applicable for the instrument (derivative action) and for the claim that it is enforced through this instrument. When determining the law applicable to the tool, it was observed that the derivative action causes qualifying problem with regard to possible assessment of the tool as a procedural. It was argued that some aspects of will be procedural in nature (court will therefore apply its domestic law, e.g. the costs), other aspects are more likely substantive in nature (the court has to apply the conflict rules, e.g. subject entitled to file , possible defendants and pursued claims). In the next step (determination of the applicable law) we argued that the relevant questions are excluded from the scope of the European conflict rules (Regulation Rome I and Rome II). In the absence of unified conflict rules, the European court must resort to the domestic rules. In case the jurisdiction of Slovak courts would be established, it is necessary to analyse the Slovak national conflict rules. The Slovak court will apply the law of the state where the legal person was incorporated (both for the substantive aspects of the and for the claim that is enforced through it).

Apredstavuje právny mechanizmus, prostredníctvom ktorého spoločníci uplatňujú v mene spoločnosti nároky, ktoré má spoločnosť voči svojmu štatutárnemu orgánu alebo inej osobe (napr. spoločníkovi). Podstatou mechanizmu je presmerovanie oprávnenia presadzovať zodpovednostné nároky z poškodeného subjektu (obchodnej spoločnosti) na inú osobu (spoločníka), ktorá má tiež záujem na vymožení škody. Ide o právny nástroj, ktorý sa vyskytuje v právnych poriadkoch mnohých štátov. V posledných dvoch desaťročiach je možné pozorovať trend, že viaceré krajiny zaviedli alebo význame reformovali, napr. Japonsko (1993), Nový Zéland (1994), Taliansko a Južná Kórea (1998), Austrália (2000), Hong Kong (2005), Nemecko (2005), Veľká Británia (2006), Čína (2006), Taiwan (2010).¹⁾ Do právneho poriadku Českej republiky bola zaradená v rolu 1996,²⁾ do slovenského práva v roku 2001.³⁾ Jednotlivé štáty pri vytváraní mechanizmu čerpajú inšpiráciu najmä z právnej úpravy v USA, pričom táto koncepcia má zas svoj pôvod v anglickom ⁴⁾

V príspevku sa zameriame na otázku, aký vplyv bude mať prítomnosť cudzieho prvku na iniciovanie a priebeh konania o Pod prítomnosťou cudzieho prvku budeme mať na mysli dve situácie. Prvou bude súdne konanie, kde je nárok presadzovaný v mene cudzej spoločnosti, teda spoločnosti, ktorá nemá "štátnu príslušnosť" () štátu konajúceho súdu. Napríklad, pôjde o konanie, kde spoločníci chcú na slovenskom súde žalovať konateľa s bydliskom na Slovensku v mene spoločnosti registrovanej na Cypre. V druhej situácii sa bude cudzí prvok nachádzať na strane žalovaného (štatutárneho orgánu, spoločníka), napríklad, ak obchodná spoločnosť založená podľa slovenského práva chce žalovať svojho konateľa, ktorý je holandským občanom, poprípade má bydlisko v Holandsku. Predpokladáme, že ak by sa cudzí prvok týkal len spoločníka, ktorý uplatňuje nárok v mene spoločnosti, nemalo by to vplyv na uvažovanie o . Cudzí prvok by nebol dostatočne podstatný na to, aby spustil právne riešenia v rovine medzinárodného práva súkromného a situácia by sa javila ako vnútroštátna.⁵⁾ Vychádzame z toho, že stranami právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania (nárok na náhradu škody), sú spoločnosť a žalovaný štatutárny orgán (alebo spoločník), nie ten spoločník, ktorý nárok uplatňuje v mene spoločnosti. Napríklad, ak by na slovenskom súde podal český spoločník v mene slovenskej spoločnosti voči slovenskému členovi predstavenstva, vzťah k cudziemu (českému) právu by nebol pre vec významný.

Pri úvahe o iniciovaní podnieti prítomnosť cudzieho prvku nasledujúce otázky: