STRÉMY, J.: Výmaz obchodnej spoločnosti ako potenciálny zásah do základných práv. Právny obzor, 105, 2022, č. 4. s. 285 – 315.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.02
Company’s removal as a potential interference with fundamental rights. As a result of legislative changes in the issues of dissolution and liquidation of companies, more than 10,000 companies were removed from the Commercial Register. The utility of the adoption of this legislation was the elimination of the so-called inactive companies that do not carry out any economic activity and the legislator's interest in ensuring more efficient performance of the basic function of the Commercial Register. However, the fact that there was also an intervention in the functioning companies cannot be overlooked either. If the company has been removed and the company had business assets on the date of the removal, two options were available, ad primum additional liquidation, or ad secundum renewal of the registration (of the removed company). The situation provoked, inter alia, legal theoretical discussions about the nature of a legal person. Although the legislation treats legal persons as a subjects of law and evokes in us a rational argument supporting the right to fundamental rights of legal persons, the scope of these rights is vague. In the article, the author deal with the idea of a legal person as a holder of the fundamental (human) rights in the context of utility and proportionality of the measures taken.
Key words: dissolution and liquidation of a company, company’s removal from the Commercial Register, theory of corporate personhood, fundamental rights of legal entities, aggregative and purposive approach, proportionality
Prolegomena
"The law has treated corporations as what some lawyers call metaphysical persons. That is, they're persons for some purposes, and they're not persons for others."
1)
John Witt
Ukončenie podnikateľskej činnosti právnickej osoby je, uvažujúc v intenciách obchodnej spoločnosti a družstva, imanentne spojené so zrušením a zánikom spoločnosti, ktorá bola etablovaná na účely uskutočňovania podnikateľskej činnosti, ak jej imanie neprechádza na (univerzálneho) právneho nástupcu ako pri zlúčení, splynutí či rozdelení spoločnosti. V dôsledku ostatných noviel, najmä Obchodného zákonníka, došlo navyše k podstatným zmenám v otázkach zrušenia a likvidácie spoločností. Aplikačná prax bola dostatočným dôkazom toho, že problematika riešenia likvidácií obchodných spoločností spôsobovala zásadné problémy a z legislatívneho hľadiska bola upravená len rámcovo a nedostatočne. Ako sám zákonodarca uviedol, že hoci by sa v dotknutej právnej úprave zrušenia a likvidácie malo presadzovať pravidlo:
"Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte",
ako
law in books
v praxi,
law in action
sa paradoxne protežovalo:
"Zisky sú súkromné, straty sa socializujú."
2)
Benevolentná právna úprava etablovania obchodných spoločností a neexistencia reálnych paušálnych nákladov za udržanie právnickej osoby (v podobe správnych poplatkov alebo ostrakizovaných daňových licencií) a v (ne)poslednom rade nenáležitá motivácia pre tieto osoby proces likvidácie úspešne iniciovať, viesť a efektívne ukončiť, spôsobila, že dlhodobým problémom verejnoprávnych registratúr podnikateľov, ktorých reprezentantom je obchodný register Slovenskej republiky, boli/sú
hibernatio
právnické osoby, najmä obchodné spoločnosti, družstvá.
3)
Nielen právna prax, ale aj doktrína poukazovala na uvedený problém už niekoľko rokov. Mnohé z týchto subjektov nevykonávali žiadnu (podnikateľskú) činnosť, nevstupovali do záväzkov, nevlastnili žiadny majetok a najmä neplnili si bazálne povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") či iných predpisov verejnoprávneho charakteru, pretože mnoho zakladateľov, resp. členovia orgánov už stihli zabudnúť (alebo uvedené len simulujú), že tieto spoločnosti vôbec existujú. Proces likvidácie bol v dlhodobom horizonte percipovaný ako zdĺhavý a náročný a už vôbec ho nemožno označiť ako jednoduchý. S existenciou umelých konštruktov práva sú však spojené náklady v podobe migrácie dát pri technologických zmenách
4)
a pod. O úhradu týchto nákladov však už spoločnosť nemá záujem, ale sú socializované. Aj vzhľadom na uvedené dôvody sa náš zákonodarca podujal na čistenie obchodného registra.
5)
Účelom prijatia tejto právnej úpravy spočívajúcej v novele ObZ bola eliminácia tzv. neaktívnych spoločností, ktoré nevyvíjajú žiadnu ekonomickú činnosť a existujú iba formálne, a záujem zákonodarcu zabezpečiť efektívnejšie plnenie základnej funkcie obchodného registra, t.j. funkcie informatívnej a funkcie zabezpečenia právnej istoty (dôvery tretích strán v údaje v ňom uvádzané). Dôvodom zákonodarcu pre postih a elimináciu neaktívnych obchodných korporácií bolo predovšetkým nebezpečenstvo, že tieto môžu časom slúžiť ako tzv. biele kone na uskutočňovanie právom reprobovanej činnosti, finančné či daňové podvody, keďže je pre páchateľa potenciálne simplifikovanejšie využiť na nelegálnu činnosť už existujúce subjekty. Ďalším z motívov bola snaha sanovať stav zbierky listín, ktorý je dlhodobo na znepokojivo nízkej úrovni, pretože mnoho obchodných spoločností si aj napriek hroziacim sankciám neplní zákonom stanovenú povinnosť zakladať predpísané listiny do zbierky listín. Zákonodarca sa tak koncentroval na zvýšenie transparentnosti podnikateľského prostredia a zníženie rizika podvodného konania v podmienkach Slovenskej republiky.1. Úprava postihu neaktívnych spoločností
Z údajov dostupných na analytickom portáli FinStat sa v rokoch 2018 - 2020 počet zaniknutých spoločností v podmienkach Slovenskej republiky pohyboval v priemere na úrovni približne 5 000 spoločností ročne.
6)
Je potrebné poznamenať, že
ad exemplum
úprava postihu neaktívnych spoločností pre nezakladanie účtovných závierok nie je v zahraničných úpravách neobvyklá.
7)
Originárne malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako "MS SR") zreteľnú predstavu o tom, ako by malo "čistenie" obchodného registra prebiehať, úmysel zákonodarcu vytvoriť zoznam zapísaných osôb, ktoré majú byť vymazané, a ich zverejnenie s domnienkou, že ak sa chcú podnikatelia vyhnúť nechcenému výmazu, resp. sa na zozname objavili nedopatrením, mali by obchodný vestník pozorne sledovať. Isteže, časť podnikateľov plošný výmaz priam ordinárne potešil, keďže ich odbremenil od realizácie procesu likvidácie, ktorú by znášali na vlastné náklady. Z dostupnej informácie tlačového oddelenia MS SR vyplývalo, že pre výmaz z obchodného registra evidovalo MS SR približne 150 relevantných podaní, z toho sa približne 17 dotýkalo zdravotníckych zariadení (ambulancie všeobecných lekárov aj špecialistov), ktoré v dôsledku výmazu z registra nemohli poskytovať zdravotnú starostlivosť svojim pacientom. Väčšina z nich pritom naďalej prevádzkovala ambulanciu v domnienke, že subjekt existuje.
In concreto
k 23. novembru 2021 bolo z obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej ako "OR SR") vymazaných 12 170 zapísaných osôb. Reprezentanti subjektov, ktoré sa domnievali, že nemali byť z registra vymazané, mohli následne v lehote do 3. decembra 2021 kontaktovať MS SR. Medzi vymazanými subjektmi bolo zároveň niekoľko desiatok spoločností s inými dôvodmi výmazu, ktoré boli podľa zákona dôvodom na ich zrušenie,
ad exemplum
neplnenie povinnosti uložiť účtovné závierky. Riešenie
"plošným rezom"
8)
,
ako ho časť doktríny
9)
označuje, ktoré si zvolil náš zákonodarca, možno percipovať ako účelné. Isteže sa nám vnútorne nemožno nezamýšľať aj nad postupom súdu prostredníctvom súdom nariadenej (nedobrovoľnej) likvidácie alebo konkurzu, kde by bolo azda najvýznamnejším problémom doručovanie jednotlivým subjektom.Ad primum
v našich podmienkach o dobrovoľnej disolúcii spoločnosti s likvidáciou zásadne rozhodujú spoločníci buď priamo, alebo prostredníctvom orgánu, ktorý kreujú (e. g.
valné zhromaždenie). Uvedené je dôsledkom skutočnosti, že z ich prejavu vôle bola spoločnosť založená a v ich rukách je aj rozhodnutie, či spoločnosť zrušia. Z uvedeného vyplýva, že spoločníci sú bez ďalšieho oprávnení rozhodnúť o zrušení spoločnosti, v takomto prípade hovoríme o dobrovoľnej likvidácii. V prípade dobrovoľnej likvidácie je vhodné absolvovať tzv.
prípravnú fázu
10)
. Ak by sa členovia obchodnej spoločnosti rozhodli svoje rozhodnutie
"zrušiť a zlikvidovať spoločnosť"
revokovať, môžu tak urobiť až do času, kým sa začne s rozdeľovaním likvidačného zostatku. V okamihu rozdelenia likvidačného zostatku sa mení postavenie spoločníkov likvidovanej spoločnosti, pretože majetok spoločnosti sa postupuje na iných vlastníkov. Tento proces podstatne mení postavenie spoločníkov, resp. ďalších osôb, a jeho zastavenie a obnovenie stavu pred likvidáciou by znamenalo zásadný zásah do ich právnej istoty.
Ad secundum
ide o prípad zrušenia spoločnosti súdom. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti na návrh je upravené v ust. § 309 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP")
11)
. Jeho účastníkmi sú žalobca a spoločnosť (družstvo), ktorá má byť zrušená. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva
ex offo
je upravené v ust. § 309a a nasl. CMP. Jeho účastníkom je iba spoločnosť (družstvo). Podľa ust. § 309e CMP v prípade, ak rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti nadobudlo právoplatnosť, zákon ustano vuje z dôvodu informovania tretích strán publikačnú povinnosť súdu, v zmysle ktorej súd zverejní oznámenie o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti uvádzame, že podľa ust. § 309f CMP, ak spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku nevstúpi do likvidácie, predpokladá sa, že je v úpadku.
12)
Ide o vyvrátiteľnú domnienku o úpadku spoločnosti. Povinnosťou súdu podľa ust. § 309g CMP je prostredníctvom Obchodného vestníka informovať okruh vymedzených subjektov, ktoré majú v zákonom stanovených lehotách právo podať návrh na ustanovenie likvidátora (ktoré je však účinné iba so zložením preddavku pre likvidátora) alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, v opačnom prípade súd po márnom uplynutí lehoty rozhodne o výmaze spoločnosti z obchodného registra podľa ust. § 309h CMP.Je zrejmé, že ak bola spoločnosť zrušená a vstúpi do likvidácie, prestáva napĺňať účel, na ktorý bola etablovaná, jej činnosť smeruje k naplneniu cieľov likvidácie (usporiadanie majetku, vyrovnanie dlhov a rozdelenie likvidačného zostatku). V relácii k zmene rozhodnutia súdu o zrušení právnickej osoby podľa § 309d CMP(v prípade včasného neodstránenia dôvodu na zrušenie spoločnosti) uvádzame, že takáto zmena je možná len na základe opravných prostriedkov v konaní pred súdom, ak osobitný predpis neustanoví inak.
13)
Možnosť podania opravného prostriedku prináleží ako aktívne legitimovanému subjektu iba zrušenej spoločnosti a súd prvej inštancie má v takomto prípade možnosť autoremedúry pôvodného rozhodnutia. Dôležité je tiež poznamenať, že proti rozhodnutiu o výmaze spoločnosti z obchodného registra podľa ust. § 309h nie je prípustné odvolanie.
Novelou ObZ č. 390/2019 Z. z. bol mobilizovaný proces, na ktorého základe už došlo, resp. dôjde v jednotlivých fázach v zmysle ustanovenia § 768s ObZk výmazu veľkého množstvo subjektov, ktoré sa
ad novum
do obchodného registra už nezapisujú, alebo boli považované za "mŕtve", nefungujúce.
14)
Registrové súdy tieto spoločnosti následne vymazali/vymažú, iba ak by boli splnené niektoré z výnimiek, pri ktorých výmaz nemal nastať podľa ust. § 768s ods. 4 ObZ, t. j. buď voči zapísanej osobe prebieha konkurzné konanie, osoba preukáže právny záujem na likvidácii, navrhne ustanovenie likvidátora, pričom zloží preddavok na likvidác