Správa a riadenie obchodných spoločností počas pandémie COVID-19

- V akciovej spoločnosti má predstavenstvo povinnosť bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu [§ 193 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ")], a tiež zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať, a predložiť valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu (§ 193 ods. 2 OBZ).

- V spoločnosti s ručením obmedzeným takéto výslovné povinnosti zákon konateľom neukladá. Povinnosťou fakultatívnej dozornej rady je zvolať valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti (§ 140 ods. 2 OBZ).

Štatutárny orgán musí prispôsobiť svoje obchodné vedenie zmenenej situácii. Člen orgánu má aj za krízovej situácie hľadať trhové príležitosti a prispôsobovať výrobné a pracovné procesy zmeneným pomerom. Nemyslíme si však, že by mal mať bez súhlasu spoločníkov oprávnenie zásadne zmeniť predmet a štruktúru činnosti spoločnosti, ak by si to vyžiadalo zásadnú zmenu vo výrobných zariadeniach a prostriedkoch. Ak však môže alokovať pracovné nasadenie zamestnancov a vlastné existujúce výrobné kapacity na iný segment trhu, má tak urobiť.

Vo vzťahu k zhodnoteniu, či člen orgánu bude riadne vykonávať obchodné vedenie, je dôležité aj to, ako pandémia ovplyvňuje povinnosť spoločnosti plniť svoje existujúce záväzky, resp. právo žiadať od svojich dlžníkov plnenie alebo jeho primerané zabezpečenie a pod. Odpoveď na túto otázku má viacero aspektov.

Dôležitým východiskom je, že ani súčasná výnimočná situácia neodôvodňuje porušovanie verejnoprávnych predpisov. Člen orgánu musí naďalej dodržiavať všetky právne predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce. Vzhľadom na to, že pandémia prirodzene prináša legislatívne zmeny verejnoprávnych povinností (pravidelne skôr rozličné možnosti odkladu povinností v oblasti daní a odvodov, ale aj obmedzenia v špecifických oblastiach týkajúcich sa opatrení na boj so šírením pandémie), člen orgánu je povinný sa s týmito zmenami priebežne a včas oboznamovať a zabezpečiť nielen ich dodržiavanie, ale aj ich využitie.

To, či spoločnosť musí plniť svoje súkromnoprávne záväzky, závisí od toho, či existuje dôvod, ktorý by viedol k zníženiu rozsahu záväzku, jeho zániku alebo posunu splatnosti. Takýto dôvod mohol byť dohodnutý (dohodnutý režim ), prípadne by mohlo ísť o nemožnosť plnenia (§ 352 OBZ). Spravidla však pandémia nespôsobuje trvalú nemožnosť, ale len dočasnú nemožnosť alebo neprípustnosť realizácie určitého záväzku. V zásade tak nebude dochádzať k zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. Do úvahy prichádza aplikácia inštitútu zmarenia účelu zmluvy (§ 356 OBZ), ktorý však predpokladá výslovné uvedenie aspoň základného účelu v zmluve. Samotný fakt sťaženia realizácie zmluvy či pozdržanie možnosti jej realizácie nie je tým zmarením účelu, na ktoré uvedené ustanovenie mieri. Každá zmluva má totiž cieľ - jej splnenie a korekčný mechanizmus § 356 OBZ je, naopak, výnimočným zásahom do obsahu uzavretej zmluvy. Slovenské obligačné právo je pomerne prísne čo do požiadaviek na splnenie zmluvy aj za sťažených podmienok (vychádza z veľmi úzkeho konceptu nemožnosti plnenia, nepozná prispôsobovanie obsahu zmluvy zmeneným pomerom, s výnimkou zmluvy o budúcej zmluve a pod.). To však neznamená, že pandémia nemá žiadny vplyv na rozsah či obsah zmluvných povinností, práve naopak, môžeme uvažovať napríklad o týchto dopadoch: