Príspevok analyzuje aktuálnu judikatúru SD EÚ k výkladu pojmov obvyklý pobyt dieťaťa a obvyklý pobyt manžela podľa nariadenia Brusel IIa a vyvodzuje z nej závery pre justičnú prax.
The article analyses the current jurisprudence of the CJEU on the interpretation of the concepts of habitual residence of a child and of a spouse in the Brusel IIa Regulation and draws conclusions for the judicial practice.
HAŤAPKA, M.: Obvyklý pobyt dieťaťa a manžela podľa nariadenia Brusel IIa; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1249 – 1267.
Kľúčové slová: obvyklý pobyt, rodičovské práva a povinnosti, manželské veci.
Key words: habitual residence, Parental responsibility, Matrimonial matters.
Právne predpisy/legislation: Nariadenie č. 2201/2003 (ES) z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Ú. v. EÚ L 338 z 23. 12. 2003); Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 178 z 2. 7. 2019, s. 1); Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 331, 16. 12. 2009, s. 17).
1 Úvod
Pojem "obvyklý pobyt" v kontexte nariadenia č. 2201/2003 (známeho ako Brusel IIa)
1)
bol od jeho prijatia predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SD EÚ" alebo "Súd"), či už priamo alebo nepriamo v početných rozhodnutiach.
2)
Tieto v mnohom potvrdili líniu, ktorú súd naznačil už vo svojich prvých dvoch rozsudkoch k nariadeniu, a to rozsudku z 2. apríla 2009 C-523/07 vo veci
A
, a rozsudku z 22. decembra 2010 C-497/10 PPU vo veci
Mercredi v. Chaffe
. V poslednom období Súd vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré významným spôsobom výklad pojmu rozvíjajú, vrátane svojich prvých rozsudkov k výkladu pojmu obvyklý pobyt
manžela
v kontexte nariadenia Brusel IIa. Všetky doterajšie judikáty sa týkajú výkladu nariadenia Brusel IIa, ktoré bolo od 1. augusta 2022 nahradené revidovaným nariadením označovaným teraz ako Brusel IIb.
3)
Napriek tomu má doterajšia judikatúra SD EÚ k pojmu obvyklý pobyt pokračujúcu relevanciu aj na účely revidovaného nariadenia, keďže nové znenie na používaní tohto pojmu nič nezmenilo.
4)
Výkladu pojmu obvyklý pobyt v medzinárodnom práve súkromnom sme sa venovali v našich článkoch na stránkach tohto časopisu už dvakrát. V roku 2000
5)
sme sa pojmu venovali pri jeho uvedení do právneho poriadku SR cez ratifikáciu haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980
6)
.V roku 2011
7)
sme sa zamerali na vývoj tohto pojmu a jeho výkladu, a to už aj z pohľadu práva Európskej únie (ďalej "EÚ" alebo "Únia"), kde v tom čase existovali už uvedené prvé dva rozsudky.
Aj s prihliadnutím na tieto prvé dva rozsudky SD EÚ sme vyvodili nasledujúce závery k výkladu pojmu obvyklý pobyt v medzinárodnom práve súkromnom.
- Je to skutkový koncept, nie právny. Obvyklý pobyt teda nešpecifikuje iba jedna právna skutočnosť. Musí sa vyhodnotiť súhrn skutkových okolností konkrétneho prípadu, aby sa dospelo k záveru, či osoba má niekde obvyklý pobyt.
- Obvyklý pobyt nie je totožný s trvalým pobytom či bydliskom, ale nemožno vylúčiť, že osoba bude mať obvyklý pobyt v mieste, kde má trvalý pobyt či bydlisko.
- Miestom obvyklého pobytu je miesto, kde osoba má centrum (ťažisko) svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný a sociálny život.
- Úmysel osoby niekde žiť nie je jediným, ani dostatočným či rozhodujúcim prvkom pre posúdenie obvyklého pobytu (na rozdiel od bydliska).
- Vyžaduje sa určitá doba pobytu na určitom mieste, nemusí však byť neprerušovaná. Dočasný aj dlhší pobyt v cudzine nemusí nevyhnutne znamenať stratu obvyklého pobytu v pôvodnom mieste.
- Momentálny pobyt dieťaťa v určitom štáte nemusí znamenať existenciu jeho obvyklého pobytu v tomto štáte (napríklad pri putovnom spôsobe života).
- Pri určovaní obvyklého pobytu dieťaťa treba brať do úvahy aj jeho vek a v závislosti od neho aj aspekty obvyklého pobytu osoby, ktorá sa fakticky o dieťa stará.
- Nie je vylúčené, že sa nebude dať určiť (iba) jeden štát, v ktorom má osoba obvyklý pobyt.
Tieto závery si zachovávajú relevanciu aj vo svetle teraz už rozsiahlej judikatúry SD EÚ, aj keď judikatúra rozvinula niektoré špecifické aspekty výkladu pojmu obvyklý pobyt na účely nariadenia Brusel IIa.
2 Obvyklý pobyt dieťaťa
Kým vo svojich prvých rozsudkoch SD EÚ nevylúčil možnosť odlišného výkladu pojmu obvyklý pobyt dieťaťa v závislosti od konkrétneho ustanovenia nariadenia, túto možnosť Súd neskôr vylúčil.
8)
Rozsudkom vo veci C-289/20
IB
(pozri bod 3.1 ďalej) navyše rozšíril svoj dovtedajší výklad pojmu obvyklý pobyt (dieťaťa) v zásade aj na obvyklý pobyt dospelej osoby (manžela). Možno teda konštatovať, že Súd má teraz tendenciu vykladať tento pojem jednotne na účely celého nariadenia.Vo vývoji výkladu pojmu obvyklý pobyt dieťaťa mali osobitný význam dva rozsudky: rozsudok z 28.6.2018 vo veci C-512/17
HR v. KO
a rozsudok zo 17.10.2018 vo veci C-393/18
UD v. XB.
Ich osobitný význam spočíva v tom, že bližšie vymedzili rozsah základných konštrukčných prvkov výkladu pojmu obvyklý pobyt, ako ich formuloval SD EÚ vo svojich prvých rozsudkoch:
aspekt začlenenia dieťaťa do určitého sociálneho a rodinného prostredia
, význam
úmyslu rodičov
usadiť sa v nejakom štáte (C-523/07
A
) a význam okolností súvisiacich s
referenčnou osobou
alebo osobami, s ktorými dieťa žije (C-497/10PPU
Mercredi
). Okrem toho sú tieto rozsudky dôležité aj z dôvodu, že potvrdili doterajšiu líniu výkladu tohto pojmu zo strany SD EÚ. Navyše, rozsudok C-393/18 - tým, že odmietol návrhy generálneho prokurátora vo veci - potvrdil, že na výklad pojmu obvyklý pobyt, ako primárne skutkového a geografického pojmu, nemá vplyv ani na prípadné preukázané porušenie základných práv rodiča či dieťaťa.
9)
Tento posledný záver však treba relativizovať okolnosťami prípadu, kedy dieťa nikdy nebolo fyzicky prítomné na území členského štátu, ktorého súd sa zaoberal otázkou, či možno založiť obvyklý pobyt dieťaťa v danom štáte.Vôľový aspekt (úmysel rodiča/rodičov), ktorý SD EÚ vniesol do výkladu pojmu obvyklý pobyt hneď na začiatku a ktorý považujeme za veľmi nešťastný vzhľadom na tradične objektívny, skutkový charakter tohto pojmu, SD EÚ vo svojej neskoršej judikatúre k obvyklému pobytu dieťaťa limitoval, keď vymedzil, že takýto zámer rodičov dieťaťa môže byť "indikátorom",
10)
nie však rozhodným prvkom pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa.
11)
Na druhej strane, pri výklade pojmu obvyklý pobyt manžela (vec
IB