Ochranný mechanizmus života a zdravia detí v občianskom práve s účinnosťou od 1. januára 2016

¹⁾ Prijatím zákona č. 175/2015 Z. z. z 26. júna 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela") došlo k významnej reforme rodinného práva hmotného, občianskeho súdneho procesu dotýkajúceho sa detí ako aj k úprave sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Novela má širokospektrálne zameranie a legislatívne ambície vychádzajúce predovšetkým z poznatkov a potrieb praxe. Tieto boli artikulované najmä na pôde pracovnej skupiny zriadenej na Ministerstve spravodlivosti SR a sú výsledkom intenzívnej spolupráce dvoch kľúčových rezortov na poli práv detí, a to Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Jedným z viacerých problémov nastolených v pracovnej skupine bol poukaz na problémy, s ktorými sa stretávajú najmä orgány sociálnoprávnej ochrany a kurately. Orgány často nemôžu spoľahlivo (t. j. v záujme jasného zistenia, v akom stave sa dieťa nachádza), preveriť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa alebo to, či je dieťa vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Pracovná skupina podrobila podrobnej analýze presné rozdelenie kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany a kurately, Policajného zboru SR a súdov pre prípad, že nemožno . Problémy sa ukazovali najmä v prípadoch detí predškolského veku, ktoré nemajú pravidelný kontakt s verejnými orgánmi, školou či lekárom. Problém je, že ani z informačných zdrojov týchto subjektov nemožno zistiť informácie o stave dieťaťa. Vzájomné konzultácie poukázali na to, že aktuálne legislatívne ukotvenie právomocí orgánov nie jasne vyjadruje kompetenčné hranice a povinnosti v situácii, keď sa majú .

V rámci diskusií sa uvažovalo o tom, aké oprávnenia a ktorého orgánu bude potrebné novelou rozšíriť alebo reformovať, aby sa dosiahol želateľný efekt v praxi. Uvažovalo sa napríklad aj o tom, aby sa . Táto úvaha však bola odmietnutá, pretože otázka preverovania stavu dieťaťa nezodpovedá všeobecným kompetenciám Policajného zboru SR, pričom z ústavnoprávneho hľadiska²⁾je v podmienkach právneho štátu vhodnejšie, aby o povolení vstupu do obydlia . Policajt môže aj podľa dnes planého zákona vykázať osobu z bytu a zakázať vykázanej osobe vstup do bytu v prípadoch, ak sú útočníkom ohrozené hodnoty ako život, zdravie, sloboda alebo ak možno očakávať zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť obete³⁾. Dané oprávnenie však nerieši dostatočne situáciu dieťaťa, a to z dôvodu, že policajt rozhoduje len o dočasnom riešení situácie pre dieťa s cieľom zastabilizovať napätú situáciu a zabrániť spáchaniu ďalšieho závažnému útoku. Okrem toho policajt nemá v zákone o Policajnom zbore kompetenciu preverovať úroveň stavu dieťaťa a na túto činnosť nemá ani potrebné vzdelanie.

Jediným možným riešením, ako upraviť v ústavných medziach praxou identifikovaný vážny problém je preveriť stav dieťaťa na základe rozhodnutia súdu v súčinnosti s policajtom za možnej účasti iných osôb, ktoré môžu uľahčiť priebeh overovania stavu dieťaťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany a kurately o dieťa disponuje často anonymnými informáciami, že život alebo zdravie dieťaťa sú ohrozené a stav dieťaťa nevedia preveriť iným spôsobom ako návštevou a preverením samotného stavu dieťaťa v obydlí, kde sa zdržiava, respektíve kde sa má zdržiavať. Prax orgánov sociálnoprávnej ochrany a kurately ukázala, že sú pri problémoch s preverovaním stavu dieťaťa vystavované spravidla trom situáciám. Najvhodnejšia situácia je, keď overenie stavu dieťaťa osoba, ktorá s ním žije v obydlí, umožní. Ďalej situácia, keď orgány nedokážu opakovane zastihnúť v obydlí dieťa alebo inú osobu. Poslednou situáciou je stav, ak aj zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately niekoho kto by obydlie otvoril zastihnú, pričom ten aj obydlie otvorí, no neumožní orgánu stretnúť sa s dieťaťom. Obydlie často neotvorí ani na nevyhnutnú dobu, aby dieťa mohlo byť opticky skontrolované či nie je ohrozené a v akom je stave.

Novela má dosiahnuť . Bez prijatého oprávnenia by štátne orgány mohli len s veľkými ťažkosťami v plnej miere plniť svoj zá­kladný záväzok, t.j. prijať opatrenia na ochranu dieťaťa (resp. vylúčiť potrebu prijatia takýchto opatrení). Právny poriadok síce pozná ⁴⁾, keď v urgentných situáciách je možné vyňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov, no samotný akt vyňatia je pre dieťa stresujúci a najmä nevhodný v prípadoch, keď sa neskôr ukáže, že vyňatie nebolo primerané alebo bolo nezákonné. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že novelou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na mysli máme stav, keď situácia dieťaťa neznesie odklad. V takomto prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí postupovať už v súčasnosti zákonom stanoveným postupom. Navrhovaná úprava orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately . Na tejto úprave sa nič nemení. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je aj po novele povinný (ako každý štátny orgán) vykonať potrebné úkony v prípade ohrozenia života a zdravia dieťaťa tak, ako je už dnes upravené v § 27 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, t.j. v režime predbežného opatrenia súdu zabezpečiť ochranu života a zdravia dieťaťa, ak nastala taká situácia a stav dieťaťa si to vyžaduje.⁵⁾

Nové oprávnenie preveriť stav dieťaťa má skôr umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyhodnotením ktorých by mohol dospieť k povinnosti vykonať potrebné úkony v prípade ohrozenia života a zdravia dieťaťa.

Primárnym cieľom novely je zavedenie nového inštitútu v Občianskom súdnom poriadku. V § 179b sa zavádza osobitný typ konania a názvom: .⁶⁾Novela stanovila jasné procesné pravidlá pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v urgentných prípadoch. Z názvu inštitútu je zrejmé, že bude slúžiť len v konaniach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa. Z procesnoprávneho hľadiska ide o inštitút , ktorý vykazuje znak neodkladného opatrenia, no na druhej strane vykazuje znaky inštitútu . Na rozdiel od zabezpečenia dôkazu, kde m