Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.
Úvod
Sloboda svedomia je neoddeliteľne spätá s prirodzenou dôstojnosťou človeka a predstavuje jeden z pilierov demokratického právneho štátu. V prípade detí má táto sloboda osobitný význam, pretože sa dotýka otázky, do akej miery môže štát zasahovať do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v mene ochrany práv dieťaťa a zároveň rešpektovať autonómiu rodiny. V právnej praxi sa stretávame s prípadmi, keď rodičia zo svojho vnútorného presvedčenia odmietajú určité lekárske zákroky, povinné očkovanie či náboženskú výučbu dieťaťa. V tejto súvislosti sa otvára otázka, ako sa tieto princípy premietajú do moderného chápania slobody svedomia v kontexte výchovy detí, najmä v pluralitnej spoločnosti, kde sa stretávajú rozličné náboženské a filozofické presvedčenia. Daný konflikt totiž často nemožno chápať len ako právny, ale aj ako morálny a antropologický problém, ktorý presahuje hranice právnej interpretácie.
1)
1. Teoretické a právne východiská slobody svedomia
Sloboda svedomia má svoje korene v prirodzenoprávnom chápaní človeka ako racionálnej bytosti schopnej rozlišovať dobro a zlo. Jej základ spočíva v dôstojnosti osoby, ktorá je nositeľom morálnej zodpovednosti za vlastné konanie.
2)
Ide o právo absolútne v jeho vnútornom rozmere (
forum internum
), avšak relatívne v rozmere vonkajších prejavov (
forum externum
).V ústavnoprávnom kontexte Slovenskej republiky je táto sloboda garantovaná čl. 24 Ústavy SR, ktorý zaručuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Na vnútroštátnej úrovni do problematiky vstupuje i zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine (zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, rozhodovanie rodičov o podsta