JUDr. Ing. Dominika Moravcová, PhD., MBA, LL.M.

Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí predstavuje kľúčový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa súdne ro­zhodnutia stávajú účinnými aj mimo štátu, v ktorom boli vydané. Vydanie rozsudku býva v mnohých sporoch považované za cieľ súdneho konania. Pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom to však býva často len polovicou úspechu. V praxi sa skutočná životaschopnosť takýchto rozhodnutí začína až v momente, keď sa pokúsi prekročiť hranice a presadiť svoje účinky v inom právnom poriadku. Až proces jeho uznania a výkonu v inom štáte rozhodne o tom, či sa z rozsudku stane skutočne účinný nástroj ochrany práv, alebo zostane len rozhodnutím bez medzinárodnej kariéry. Hoci súdne ro­zhodnutie má nepochybne význam v štáte, v ktorom bolo vydané, súkromnoprávne spory s cudzím prvkom často vyvolávajú potrebu zabezpečiť uznanie či výkon v inom štáte, napríklad v štáte, kde má povinný majetok, v štáte, kde sa nachádza dieťa, pri rodičovských právach a povinnostiach a pod. Cieľom článku je zistiť, aký je režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí z Ukrajiny v podmienkach Slovenskej republiky. Keďže sa v prípade rozhodnutí z Ukrajiny stretávajú rôzne právne režimy a mechanizmy, ktoré otvárajú viaceré zaujímavé otázky medzinárodného práva procesného, parciálnym cieľom je navrhnúť, ako by mali súdy pri týchto rozhodnutiach postupovať, ako sa vysporiadať s osobitnou komplexnosťou stretu prameňov rôznych úrovní, ktoré medzinárodné záväzky uprednostniť a prečo, a ako reflektovať praktické výzvy spojené s ich aplikáciou.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

So súkromnoprávnymi vzťahmi s cudzím prvkom viažucim sa na Ukrajinu sa na Slovensku stretávame čoraz častejšie. Tento príspevok je prvým zo série nadväzujúcich článkov, ktoré sa zameriavajú na uvedené vzťahy. Riešenie základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného ponúka viacero prameňov právnej úpravy, pričom ich pôsobnosť môže byť v konkrétnom prípade kumulatívne naplnená. Predmetom tohto príspevku je analýza prameňov právnej úpravy vybraných vzťahov a vzájomných vzťahov medzi nimi.

V zmysle tradičnej koncepcie, normy medzinárodného práva súkromného regulujú súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pričom normy úniového medzinárodného práva súkromného majú osobitný charakter, Súdny dvor EÚ judikoval, že pre aktiváciu úniových noriem postačuje ako jediný cudzí prvok voľba právomoci v prospech fóra iného štátu, čím dostáva úniové medzinárodné právo súkromné nový rozmer.

Zavedenie voľného pohybu osôb a schengenské acquis majú priamy dopad na zvyšovanie výskytu právnych vzťahov s cudzím prvkom v rámci Európskej únie. Z dôvodu absencie úniovej právomoci pre hmotnoprávnu harmonizáciu rodinnoprávnych otázok Únia prijíma nariadenia v tejto oblasti výlučne v medziach justičnej spolupráce v civilných veciach, prostredníctvom ktorých determinujeme právomoc a rozhodné právo pre vybrané rodinnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom predloženého článku je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení. Parciálnym cieľom je poukázať na relevanciu nariadenia Rím III pre Slovenskú republiku, ktorá sa zatiaľ tejto formy spolupráce nezúčastňuje.

Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.

Anotácia Európska únia a Maroko sú významnými partnermi, čo determinujú aj vzájomné obchodné vzťahy prostredníctvom viacerých medzinárodných dohôd. Maroko je súčasťou desaťročia pretrvávajúceho sporu o susediace územie Západnej Sahary. V predloženom článku identifikujeme účinky obchodných dohôd medzi Európskou úniou a Marokom vo vzťahu k územiu Západnej Sahary a pôsobnosti týchto dohôd na predmety obchodných transakcií pochádzajúcich zo sporného územia. Annotation The European Union and Morocco are important partners, which is also determined by their trade relations through several international agreements. Morocco is part of a decades-long conflict over the contiguous territory of Western Sahara. In the present article, we identify the effects of trade agreements between the European Union and Morocco in relation to the territory of Western Sahara and the scope of these agreements on the goods of trade transactions originating from the disputed territory.