Anotácia
Európska únia a Maroko sú významnými partnermi, čo determinujú aj vzájomné obchodné vzťahy prostredníctvom viacerých medzinárodných dohôd. Maroko je súčasťou desaťročia pretrvávajúceho sporu o susediace územie Západnej Sahary. V predloženom článku identifikujeme účinky obchodných dohôd medzi Európskou úniou a Marokom vo vzťahu k územiu Západnej Sahary a pôsobnosti týchto dohôd na predmety obchodných transakcií pochádzajúcich zo sporného územia.
Annotation
The European Union and Morocco are important partners, which is also determined by their trade relations through several international agreements. Morocco is part of a decades-long conflict over the contiguous territory of Western Sahara. In the present article, we identify the effects of trade agreements between the European Union and Morocco in relation to the territory of Western Sahara and the scope of these agreements on the goods of trade transactions originating from the disputed territory.
Kľúčové slová
Obchodné dohody, Európska únia, obchodné vzťahy, Západná Sahara.
Keywords
Trade agreements, European Union, trade relations, Western Sahara.
Úvod
Globalizácia vo svete spôsobuje neustále prehlbovanie vzťahov medzi subjektmi medzinárodného spoločenstva. Táto kooperácia je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj medzinárodného obchodu a obchodných vzťahov. Európska únia (ďalej len "EÚ") ako významný aktér medzinárodného spoločenstva uzatvára medzinárodné dohody s rôznymi štátmi po celom svete, ktoré sa týkajú okrem iného aj obchodných vzťahov a regulovania obchodných transakcií, colných preferencií a napr. aj priamych zahraničných investícií. Významným partnerom Európskej Únie je aj Maroko. Ide prirodzene o recipročný vzťah, z ktorého benefitujú obe zúčastnené strany. Maroko je významným partnerom Európskej únie nielen v oblasti obchodu a priamych zahraničných investícií, ale aj v iných oblastiach, napr. pri koordinovanom riadení migrácie. Európska únia má preto uzavretých s Marokom niekoľko medzinárodných dohôd.
Medzinárodné dohody, ktoré v rámci svojich vonkajších právomocí uzatvára EÚ, sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Európskej únie.
2)
Túto právomoc zverujú Únii priamo zakladajúce zmluvy EÚ ako primárny prameň úniového
acquis
. V zmysle článku 216 ZFEÚ sú tieto zmluvy právne záväzné a to nielen pre inštitúcie EÚ, ale aj pre všetky členské štáty.
3)
Dôvodom, prečo sme si vybrali pre spracovanie predloženého článku práve zmluvy s Marokom je sporná otázka vo veci územnej pôsobnosti týchto dohôd vo vzťahu k územiu Západnej Sahary, ktoré je pod nezákonnou marockou okupáciou. Maroko a pôvodné obyvateľstvo Západnej Sahary vedú desaťročia trvajúci spor o územie tejto bývalej španielskej kolónie. Niektorí autori preto upozorňujú na možnú kolidáciu obchodných zmlúv s Marokom s pravidlami medzinárodného práva verejného.
4)
Cieľom predloženého článku je identifikovať účinky týchto medzinárodných dohôd s ohľadom na dodržiavanie pravidiel medzinárodného práva verejného a analyzovať účinky predmetných dohôd vo vzťahu k územiu Západnej Sahary. Úvodom sa budeme venovať otázkam právneho rámca týchto dohôd a predpokladom ich územnej pôsobnosti. Imanentná časť článku sa bude venovať územnej pôsobnosti analyzovaných dohôd na Západnú Saharu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej len "SDEÚ"), Viedenského dohovoru o zmluvnom práve a v kontexte tzv.
"rule of origin"
. Analýzu k dohodám medzi EÚ a Marokom analogicky doplníme výkladovou matériou z rozsudku SDEÚ vo veci Brita.
5)
Hlavným cieľom článku je identifikovať možné problémy v súvislosti s účinkami vybraných dohôd, ktoré z nášho pohľadu prináša
status quo
a navrhnúť prípadné zmeny, ktoré by mohli zefektívniť tieto účinky aj transparentnosť dohôd tak, aby nevznikali pochybnosti o kolidácii s úniovým právom, najmä judikatúrou SDEÚ a pravidlami medzinárodného práva verejného.1 Vzťahy medzi EÚ, Marokom a Západnou Saharou
Predložený článok sa zaoberá účinkami medzinárodných obchodných dohôd medzi Marokom a EÚ a to prioritne v kontexte územnej pôsobnosti. Pre porozumenie danej problematiky považujeme za nevyhnutné stručne priblížiť
status quo
v oblasti Západnej Sahary. Západná Sahara, s rozlohou 266.000 km2, sa rozprestiera na severozápadnom pobreží Afriky, medzi susednými štátmi Marokom, Alžírskom a Mauretániou.
6)
Ide o pomerne riedko osídlenú, prevažne púštnu oblasť a pobrežie obmýva Atlantický oceán, čo zvyšuje lukratívnosť územia z hľadiska rybolovu aj prírodných zdrojov. Potenciál tohto územia evidovalo aj Španielsko, ktoré od roku 1884 začalo kolonizovať túto oblasť s pôvodnými kmeňmi.
7)
Organizácia Spojených národov (ďalej len "OSN") reflektovala na požiadavky kolonizovaných oblastí ohľadne práva národov na sebaurčenie a v roku 1960 došlo k prijatiu rezolúcie č. 1514 (XV) - Deklarácia o udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom (ďalej len "Deklarácia"). Deklarácia potvrdila, že všetky národy majú právo na sebaurčenie a vyzvala, aby bola umožnená nezávislosť a sloboda, aby bola dodržaná zásada nediskriminácie a odovzdaná právomoc národom týchto území a to bez akýchkoľvek podmienok alebo výhrad.
8)
Od roku 1963 je územie zapísané na zozname tzv. nesamosprávnych území OSN, ktoré už v roku 1965 vyzvalo na dekolonizáciu Západnej Sahary.
9)
Kľúčovým medzníkom v histórii bol rok 1973 kedy vzniká saharské hnutie Polisario (Frente Polisario
/ Front Polisario - odvodené z
Frente Popular de Liberación de Saguía el Hamra y Río de Oro
), ktorého cieľom je nezávislosť a vznik samostatnej Západnej Sahary.
10)
Maroko ako susedná krajina vznieslo nad touto oblasťou svoje územné nároky, začalo s nezákonnou okupáciou časti územia a začal sa desaťročia pretrvávajúci spor, dnes často označovaný za zabudnutý. Napriek snahám o ukončenie nepriaznivej situácie v regióne zo strany OSN, misie MINURSO na zabezpečenie referenda a návrhom zúčastnených strán, konflikt medzi stranami naďalej pretrváva. Množstvo autorov upozorňuje na nepriaznivé podmienky, v ktorých žije civilné obyvateľstvo v utečeneckých táboroch aj na pochybenia v oblasti dodržiavania ľudských práv v predmetnej oblasti zo strany okupačnej mocnosti aj Frontu Polisario.
11)
Faktom zostáva, že Západná Sahara, reprezentovaná frontom Polisario, nebola uznaná zo strany OSN za štát, a preto nemá ani reprezentáciu na pôde OSN.
12)
Maroko, ako samostatný štát, a teda originárny subjekt medzinárodného práva verejného, uzatvára medzinárodné dohody s ostatnými subjektmi spoločenstva, medzi ktoré patrí aj Európska únia.Európska únia má z nášho pohľadu v tomto smere dlhodobo neutrálnu a konzistentnú rétoriku. Viacero autorov upozorňuje, že EÚ by v zmysle záväzkov z medzinárodného práva a práva ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie mala zvážiť svoje úzke vzťahy s Marokom.
13)
Upozorňujeme, že EÚ neuznáva marockú suverenitu nad územím Západnej Sahary a rešpektuje medzinárodné právo aj práva saharského ľudu. Členské štáty EÚ, ani EÚ samotná, neuznávajú Saharskú arabskú demokratickú republiku ako samostatnú republiku a zdržiavajú sa aj rokovaní s Frontom Polisario, ktorý ju reprezentuje, hoci aktuálna správa sa uskutočňuje do veľkej miery na diaľku z utečeneckých táborov v Alžírsku. EÚ otvorene podporuje "politický proces v rámci OSN s cieľom dosiahnuť politické, spravodlivé, realistické, pragmatické, trvalé a vzájomne prijateľné riešenie založené na kompromise v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN."
14)
EÚ zároveň vyzýva strany konfliktu k spolupráci s OSN aj s misiou MINURSO. Vo svojom objasnení pozície z roku 2022 žiadala EÚ aj o dofinancovanie projektov určených na pomoc osôb žijúcich v táboroch v alžírskom Tindouf-e.
15)
Európsky parlament apeluje na