Anotácia
Článok sa zaoberá právom na alternatívne, tzv. offline využívanie technologických prístrojov v spojitosti s problematikou ochrany údajov prostredníctvom novej legislatívy na medzinárodnej ako aj úrovni Európskej únie. Text sa delí na tri kapitoly. Kapitoly sú venované úprave v Charte základných práv Európskej únie, ako aj ďalším prameňom EÚ a doktríne najviac kvalifikovaných právnikov.
Annotation
The article deals with the right to alternative, so-called. offline use of technology in connection with data protection issues through new legislation at both the international and European Union level. The text is divided into three chapters. The chapters deal with the Charter of Fundamental Rights of the European Union, as well as other sources of the EU and the doctrine of the most qualified lawyers.
Kľúčové slová
Alternatívy offline; digitalizácia; ochrana osobných údajov; právo na súkromie.
Key words
Offline alternatives; digitalization; personal data protection; right to privacy.
Úvod
Vďaka pokroku v mikroprocesorovej technológii je čoraz viac možné integrovať digitálne prvky do každodenných objektov, ktoré boli predtým prevažne offline, a teda ich spojiť s ďalšími online prístrojmi. Nielenže sú digitálne funkcie pridané k existujúcim funkciám v režime offline, ale aj v prospech prepojenia na viaceré účely. Súčasný trend jasne naznačuje, že predtým offline objekty sú stále viac a viac nahrádzané online pripojenými zariadeniami, tak je to v prípade analógovej televízie alebo automobilov. Zároveň však tento vývoj smerom k digitálne prepojenej spoločnosti vytvára výrazné riziká pre súkromie ako aj osobné údaje používateľa. Tieto riziká sú však často ťažko badateľné z dôvodu návrhových stratégií vo všadeprítomných počítačoch založených na myšlienke, že informačné technológie by sa mali zlúčiť, a tak poskytnúť bezproblémový prechod z predchádzajúcich klasických offline foriem na nové a moderné online spôsoby. V mnohých prípadoch sa tak na oko nič nemení: napr. zásuvka stále dodáva elektrickú energiu pre počítače zabezpečujúce inteligentnú sieť. Napriek tomu ide o kvalitatívne odlišnú infraštruktúru v čase, keď sa umelá inteligencia stáva čoraz bežnejšou a ktorá umožňuje všetky druhy podrobného sledovania.
1)
Z daných dôvodov sa preto objavujú diskusie okolo práva na alternatívy nepripojené na siete, nazývané aj offline prístroje. Technológia offline by znižovala riziko vzniku zásahu do súkromia ako možnosti manipulácie s osobnými údajmi. Vyhlo by sa tomu, aby bolo potrebné navigovať v komplexných systémových nastaveniach z dôvodu zákazu služby, o ktorú ani nikto nemal záujem. V blízkej budúcnosti je však pravdepodobné, že nebude možné kúpiť auto, ktoré nie je vybavené povinným systémom eCall
2)
a už dnes je ťažké nájsť modernú televíziu bez možností pripojenia na internet, nehovoriac o používaní televízorov využívajúcich analógové signály. V skutočnosti aj keby offline alternatívy boli pre niekoho výberom a súčasný právny rámec by aj dával možnosť existencie takejto možnosti, v digitalizovanom svete sieťových zariadení budú jednotlivci pravdepodobne, aj tak nútení povoliť spracovanie svojich údajov na účasť v spoločnosti.
Nasledovný článok sa venuje problematike modernej technológie a právnym možnostiam fungovania prístrojov v režime offline, t.j. spôsobom kedy prístroj nemá možnosť pripojenia na internet. Článok najprv načrtne existenciu spomínaného práva offline v Charte základných práv Európskej únie. V ďalšej kapitole sa nachádza analýza právneho rámca ktorý v tomto ohľade Charta prináša. Spomínaná časť sa venuje právam subjektu využívajúceho moderný prístroj, konkrétnejšie obsahu čl.7 a