Blokovanie webových stránok ako prostriedok boja proti dezinformáciám na Slovensku: právne limity, európske štandardy a odporúčania pre právnu úpravu

Na jar roka 2022 sa malý spravodajský portál zameraný na lokálne dianie náhle ocitol v situácii, keď jeho webová stránka prestala byť prístupná väčšine používateľov. Dôvodom bolo rozhodnutie príslušného orgánu o blokovaní domény, a to pre údajnú prítomnosť škodlivého obsahu. Podnikateľ prevádzkujúci portál tvrdil, že išlo o nedorozumenie, no počas niekoľkých týždňov nedokázal obnoviť prevádzku. Prišiel o čitateľov, príjmy z reklamy aj reputáciu, pričom jedinou možnosťou obrany bolo podanie žaloby na súde. Tento príbeh je fiktívny, avšak nie výnimočný. Podobné situácie sa odohrali v iných štátoch Európy, kde mechanizmy blokovania webov neboli sprevádzané dostatočnými zárukami ochrany práv dotknutých subjektov a kvalitnou právnou úpravou.

Blokovanie prístupu k internetovým stránkam predstavuje veľmi invazívny zásah do práv a slobôd v digitálnom priestore, ktorý môže byť legitímnym nástrojom ochrany verejného záujmu, no zároveň nesie riziko neprimeraného obmedzenia základných ľudských práv a slobôd. V slovenskom právnom prostredí sa tento inštitút stal predmetom diskusie hlavne po prijatí novely zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej len "ZoKB"), ktorá umožnila Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) rozhodovať o blokovaní webov obsahujúcich "škodlivý obsah". S rozmachom dezinformačných kampaní a hybridných hrozieb, najmä po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, sa diskusia o blokovaní stala politicky aj spoločensky citlivou témou.

Slovenská akademická literatúra venovaná blokovaniu webov je zatiaľ pomerne skromná. Z hľadiska právnej vedy sa téme podrobnejšie venovali napríklad Šamko v kontexte možného rozporu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ¹⁾ Bachňáková Rózenfeldová v kontexte prehľadu regulácie nezákonného obsahu na internete ²⁾ alebo Svák a Kapišovská v kontexte prehľadu judikatúry ESĽP. ³⁾ Marginálne z pohľadu rôznych mechanizmov využiteľných pri zneužití dominantného postavenia na digitálnom trhu tému blokovania načrtla Kalesná ⁴⁾ a blokovanie stručne analyzujú aj Kordík a Koprda v kontexte trestnoprávneho postihu dezinformácií v Slovenskej republike. ⁵⁾ V európskom právnom a akademickom diskurze sa štátom nariaďované blokovanie webov považuje za mimoriadne citlivý zásah do slobody prejavu, ktorý musí byť jasne predpísaný zákonom, predvídateľný a podrobený nezávislej kontrole. Komparatívna štúdia Rady Európy z roku 2016, vypracovaná Švajčiarskym inštitútom pre komparatívne právo, poskytuje prehľad právnych základov a procesov blokovania vo všetkých členských štátoch, pričom rozlišuje súdne a administratívne modely a upozorňuje na riziká plošných opatrení bez primeraného cielenia. ⁶⁾ Nadväzujúce odporúčania, napríklad CM/Rec(2016), ⁷⁾ zaviedli indikátory internetovej slobody, ktoré zdôrazňujú požiadavky zákonnosti, proporcionality a transparentnosti. ²⁾ Judikatúra ESĽP, osobitne vo veciach Ahmet Yildirim v. Turecko, Cengiz a iní v. Turecko a OOO Flavus v. Rusko, opakovane konštatuje, že plošné blokovanie celej služby pre jednotlivý protiprávny obsah je neprimerané a nezlučiteľné s čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ak neexistuje presný právny základ a mechanizmus rýchlej nápravy. ⁸⁾ Akademické práce potvrdzujú, že v Európe sa využívajú rôzne technické prístupy (DNS, IP, URL blokovanie), pričom pretrváva potreba harmonizácie procesných záruk a minimalizácie zásahov do legálneho obsahu. ⁹⁾ Odborná diskusia sa dnes posúva od otázky, či je blokovanie prípustné, k otázke, ako ho navrhnúť a uplatňovať tak, aby obstálo v testoch proporcionality a nevyhnutnosti vrátane presného zacielenia, notifikácie dotknutých osôb a dostupnosti účinných opravných prostriedkov. ¹⁰⁾

Hlavným prínosom predkladaného článku je zasadenie požiadaviek na legálne blokovanie webových stránok (ďalej aj "webstránok") v kontexte dezinformácií do prostredia slovenského právneho poriadku a formulovanie konkrétnych odporúčaní pre slovenského zákonodarcu. Metodologicky sa tento článok opiera o kvalitatívnu analýzu aktuálne platnej slovenskej legislatívy k augustu 2025 vrátane posledných noviel ZoKB súvisiacich s transpozíciou smernice NIS2. ¹¹⁾ Analýza vychádza z interpretácie vnútroštátnych právnych predpisov, judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "SDEÚ") a ESĽP. Súčasťou metodiky je aj posúdenie medzinárodných soft law dokumentov a odporúčaní, ktoré formujú štandardy na blokovanie obsahu v online priestore. Cieľom článku je analyzovať možnosti legálneho blokovania webstránok zo strany štátu a formulovať odporúčania pre efektívny, transparentný a ústavne konformný mechanizmus blokovania webov šíriacich dezinformácie v slovenskom právnom poriadku.

Po tomto úvode stručne predstavíme technické aspekty blokovania webstránok a ich význam. Zameriame sa na pojem blokovania, typológiu, technické metódy a limity diskutovaných mechanizmov. V ďalšej časti článku budú predmetom analýzy európske štandardy blokovania, ktoré vyžadujú predovšetkým judikatúra ESĽP a SDEÚ. Následne prostredníctvom normatívnej analýzy zvýrazníme, že v Slovenskej republike už máme legislatívne dobre ukotvený mechanizmus blokovania webových sídel, konkrétne v zákone č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách (ďalej len "zákon o hazardných hrách"). Práve táto právna úprava môže slúžiť ako inšpirácia pre zákonodarcu pri implementácií mechanizmov blokovania zameraných na iný obsah do právneho poria