DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Úloha práva v postmodernej dobe pri ochrane nájomného bývania. Právny obzor, 105, 2022, č. 2. s. 124 – 140.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.2.03
The role of private law in the post-modern era in the protection of rental housing. The right to housing is derived from one of the most basic and natural human needs - the need to live someplace. However, its content is not only the ‚right to live‘, but is complemented by a complex of other interrelated and interdependent social and human rights, including, for example, the right to access to safe drinking water and sanitation, the right to access to resources, including the energy for cooking, heating and lighting, the right to privacy, the right to security, including security of tenure, and many others. Given its strong social dimension and its broad human rights dimension, it is therefore understandably the subject of attention in a number of major legal documents of international importance, which refer to fundamental human rights, social progress and better living conditions. Within the Slovak Republic, the right to housing is considered to be a social right with a special character, since it is not understood as an individual right claimable against society, but as a right based on the co-responsibility of society towards the citizen. Several provisions of public and private law serve to protect it. In private law, cases in which housing is provided in a dwelling that is not owned by the occupant, i.e. where the occupant lives in someone else‘s dwelling, are more sensitive. The extent to which such housing is protected is constantly debated and there is probably no ‚one right answer‘. When looking for a way to optimise the mutual rights and obligations of the landlord and tenant, it is advisable to look for inspiration (also) in foreign legislation which, on the one hand, takes into account the strong social charge of rental housing and the need to ‚protect the weaker‘, i.e. the tenant, but at the same time respects and mirrors the natural boundaries of traditional private law institutions - property rights and tenancy rights - in their legal and true essence.
Key words: right to housing, housing protection, forms of housing, ownership, rent/lease
Právo na bývanie a bytová politika v nadnárodnom kontexte
"Práva na bývanie znamenajú viac než právo na príbytok..."
1)
Bývanie je vnímané ako jedna zo základných ľudských potrieb a ako prvok ľudskej dôstojnosti.
2)
Jeho podstata preto nemá väzbu na štátne hranice či právny poriadok toho-ktorého štátu, ale na "
človeka
" ako takého. Reflexie tejto prirodzenej ľudskej potreby nachádzame aj v právnom vyjadrení, počnúc medzinárodnými dokumentmi zásadného významu, ktoré sa odvolávajú na
základné ľudské práva, sociálny pokrok
a
lepšie životné podmienky
.
1. Medzinárodný kontext
Základné východisko práva na bývanie v medzinárodnom kontexte nachádzame vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948, ktorá vníma právo na bývanie ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň, keď v čl. 25 ods. 1 ustanovuje: "
Každý má právo
na životnú úroveň primeranú
zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny,
rátajúc do toho
potravu, šatstvo,
bývanie
, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle.
"
Za zmienku stoja aj ďalšie programové dokumenty OSN, osobitne Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach(1976)
3)
, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien(1979)
4)
, Dohovor o právach dieťaťa(1989)
5)
, Stratégia pre udržateľné bývanie a pozemkový manažment v regióne krajín EHK OSN pre roky 2014-2020)
6)
, ako aj programy, organizácie a konferencie pod patronátom OSN, zaoberajúce sa problematikou ľudských sídiel, známe ako Habitat I (Konferencia Spojených národov o ľudských sídlach, Vancouver, 1976), Habitat II (Druhá konferencia OSN o ľudských sídlach, Istanbul, 1996) a Habitat III (OSN o bývaní a trvalo udržateľnom rozvoji miest, Quito - Ekvádor, 2016), na ktoré sa výslovne odvolávajú aj koncepcie a strategické materiály viacerých štátov vrátane Slovenskej republiky (napr. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020
7)
,
8)
).
2. Podpora a rozvoj bytovej politiky v štátoch Európskej únie
"
Bývanie by sa malo chápať zo širšej perspektívy príťažlivosti miest v kontexte posilňovania ich rastového potenciálu a potenciálu vytvárania pracovných miest, čiže v kontexte prispievania k realizácii Lisabonskej agendy."
9)
K právu na bývanie ako k základnému sociálnemu právu sa hlási aj zjednotená Európa.
Európska charta o bývaní
, prijatá 26. apríla 2006 pracovnou skupinou Európskeho parlamentu URBAN-Logement, definuje bývanie ako
základnú časť života, ako základné sociálne právo na základe európskeho sociálneho modelu a ako prvok ľudskej dôstojnosti
.
10)
Charta základných práv Európskej únie
11)
sa síce neprihlásila k právu na bývanie ako k jednému zo základných práv samotného európskeho spoločenstva (na rozdiel napr. od práva na ochranu života, slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania či práva vlastniť majetok), "otázku bývania" však zapracovala do širšieho rámca - medzi ustanovenia o sociálnom zabezpečení a sociálnej pomoci
(čl. 34), v rámci ktorého ustanovuje:
"3. S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc
a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov
, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou."
Naproti tomu
Európska sociálna charta (revidovaná)
12)
pristupuje k právu na bývanie explicitnejšie. Zmluvné strany (vlády, ktoré sú jej signatármi a členmi Rady Európy) totiž prijali za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej politiky dosiahnutie podmienok na zabezpečenie účinného výkonu viacerých "nových" práv a zásad vrátane práva na bývanie
, ktoré je zakomponované do prvej časti Európskej sociálnej charty spôsobom:
"31. Každý má právo na bývanie."
V druhej časti Európska sociálna charta toto právo rozvádza, pričom ustanovuje, že na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné strany zaväzujú prijať opatrenia určené na:
- podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni,
- predchádzanie a zníženie
bezdomovstva
s cieľom jeho postupného odstránenia a
- sprístupnenie ceny bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov.
K čl. 31 Európskej sociálnej char
