Voľba práva v kontexte Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody: môžu si strany zvoliť rozhodné právo?

Vydáno: 25 minút čítania
Príspevok má za cieľ prispieť k diskusii o možnosti voľby práva stranami v prípadoch, keď sa právny vzťah spravuje v režime Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (ďalej aj ako "Dohovor"). Autor predkladá argumenty, že strany majú možnosť zvoliť si právo odlišné od toho, ktoré určujú kolízne normy Dohovoru, a to prostredníctvom subsidiárnej aplikácie článku 14 Nariadenia Rím II opierajúc sa o argumenty predostreté v dôvodovej správe k Dohovoru, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach vzťahu medzinárodných zmlúv k právu EÚ.

The paper aims to contribute to the debate on choice of law in the regime of the Hague Convention on the Law Applicable to Road Accidents (here in after as "Convention"). Author puts forward arguments that parties may choose a law other than that determined by the conflict of laws rules of the Convention through the subsidiary application of Article 14 of the Rome II Regulation, based on the arguments put forward in the explanatory report to the Convention as well as the case law of the CJEU on the relationship of international treaties to EU law.

ŽIFČÁK, T.: Voľba práva v kontexte Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody: môžu si strany zvoliť rozhodné právo?; Justičná revue, 77, 2025, č. 6-7, s. 671 - 680. *)
Kľúčové slová:
voľba práva; Haagsky dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody, Nariadenie Rím II.
Key words:
choice of law; Hague Convention on Law Applicable to Traffic Accidents; Rome II regulation.
Právne predpisy/legislation:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II); Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody.
 
ÚVOD
V rámci odbornej verejnosti stále prebieha diskurz o tom, či si možno zvoliť iné rozhodné právo ako právny poriadok určený na základe kolíznych noriem Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý je publikovaný v Zbierke zákonov SR ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb. ("Dohovor"), keďže samotný Dohovor možnosť voľby práva stranami vôbec neupravuje. V rámci odbornej verejnosti sú na jednej strane prezentované názory, že voľba práva stranami možná nie je, no na druhej strane sú prezentované názory, že, naopak, voľba práva stranami možná je, čo potvrdili aj súdy niektorých štátov.
V otázke určovania rozhodného práva v sporoch, ktoré vznikajú z mimozmluvnej zodpovednosti, je Slovenská republika ako členský štát EÚ, viazaná nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (ďalej len ako "Nariadenie Rím II"), pričom v otázke určovania rozhodného práva v sporoch, ktoré vzniknú v súvislosti s dopravnou nehodou, je Slovenská republika viazaná Haagskym dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody. Pôsobnosť tohto Dohovoru je v jeho článku 1 stanovená takto:
"Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení.
Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby."

Související dokumenty

Súvisiace články

Post Achmea: súboj o investičné arbitráže medzi právom EÚ a medzinárodným právom
Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom viažucim sa na Ukrajinu 2. časť: Rozvod
Medzinárodné štandardy slobody prejavu sudcu a disciplinárneho postihu za výkon tejto slobody
Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19
Služby všeobecného hospodárskeho záujmu a ich zabezpečenie priznaním výlučného alebo osobitného práva
K mezinárodním maximům právní úpravy osiřelých děl
Na dlhej ceste k Európskemu občianskemu zákonníku (III. časť)
Opcie a limity možnej harmonizácie režimu zodpovednosti za jadrové škody v rámci Európskeho spoločenstva/Európskej únie
Medzinárodná energetická agentúra a jej význam pri harmonizácii administratívnych opatrení vo vzťahu k energetickej bezpečnosti štátu
Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie
Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.
Štatutárny orgán ako pracovník podľa práva EÚ a európske procesné právo
Systematika európskeho normatívneho rámca financovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu
Argument ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí
Veľké údaje v osídlach Veľkého brata
O Súdnom dvore Eurázijskej hospodárskej únie: postavenie, konanie a prínos
Úloha a význam nesporovej právomoci medzinárodných súdnych a mimosúdnych orgánov v súčasnom medzinárodnom práve
Vplyv európskej normotvorby na národné parlamenty a legitimita legislatívneho procesu v EÚ
Force Majeure ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť v medzinárodnom investičnom práve