K povinnosti finančného agenta vrátiť províziu pri zániku poistnej zmluvy (rozsudok SD EÚ C-48/16)

Vydáno: 25 minút čítania

V predkladanom príspevku autorka zhrňuje závery nedávneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/16, ERGO Poisťovňa a.s. proti Alžbete Barlíkovej zo 17. mája 2017, týkajúceho sa povinnosti finančného agenta vrátiť províziu v prípade, ak poistná zmluva nie je realizovaná v predpokladanom rozsahu. Predmetom posúdenia Súdneho dvora Európskej únie sa stal výklad článku 11 smernice Rady 86/653/EHS v nadväznosti na slovenskú právnu úpravu zmluvy o obchodnom zastúpení, obsiahnutú v § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Závery rozsudku sú relevantné nielen v rámci výkonu sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva alebo finančných služieb, ale taktiež pri sprostredkovaní obchodov alebo služieb, ktoré sa vyznačujú dlhodobým charakterom.

K POVINNOSTI FINANČNÉHO AGENTA VRÁTIŤ PROVÍZIU PRI ZÁNIKU POISTNEJ ZMLUVY (ROZSUDOK SD EÚ C-48/16)
JUDr.
Žofia
Šuleková
PhD., MCL
odborná asistentka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
 
I. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti poisťovníctva
Sprostredkovateľská1) činnosť v oblasti poisťovníctva je v praxi pomerne rozšírená. Uvedená činnosť spočíva v tom, že finanční agenti2) sa na základe písomnej zmluvy zaviažu vykonávať finančné sprostredkovanie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie tak, že v mene a na účet poisťovne uzatvoria s budúcimi klientmi poistné zmluvy. Finanční agenti sa nezameriavajú výlučne na sprostredkovanie vzniku zmluvného vzťahu medzi klientom a poisťovňou, ale aj na jeho udržanie a zabezpečenie komplexnej starostlivosti o klienta počas celej doby "viazanosti". Za svoju činnosť sú sprostredkovatelia3) náležite odmeňovaní formou provízie, a to zväčša podľa objemu alebo rozsahu dohodnutých poistných zmlúv. Pri províznom odmeňovaní sa posudzuje výsledok dosiahnutej činnosti, medzi samotným výsledkom a činnosťou finančného agenta však musí byť vždy príčinná súvislosť (tzn. uzavretie poistnej zmluvy musí byť dôsledkom jeho aktívnej činnosti). V praxi nastáva problém najmä vtedy, ak finančný agent sprostredkuje uzavretie poistnej zmluvy s klientom a za sprostredkovanie získa províziu už pri samotnom uzavretí predmetnej poistnej zmluvy alebo pri zaplatení prvej splátky poistného, ale neskôr, počas poisťovňou ustanovenej minimálnej doby trvania poistnej zmluvy, dôjde k zrušeniu alebo zmene obsahu tejto poistnej zmluvy. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok je následne osoba, ktorá poistenie sprostredkovala, zvyčajne povinná vyplatenú províziu, prípadne jej pomernú časť, vrátiť (tzv. storno provízia). V praxi nie je ničím výnimočným, ak sa vyplatená provízia musí vrátiť aj v prípadoch, ak sám sprostredkovateľ neporušil žiadne svoje povinnosti vyplývajúce z jeho zmluvného vzťahu s poisťovňou. Na druhej strane, sprostredkovatelia sa nezriedka utiekajú k nepoctivému a špekulatívnemu poradenstvu a finančnému sprostredkovaniu, ktoré často vedie k tzv. prepoisťovaniu klientov za účelom získania opätovnej provízie alebo faktickému poisteniu, pri ktorom sprostredkovatelia uzatvoria desiatky poistných zmlúv a za klientov uhradia prvé splátky poistného, a to s jediným cieľom - získať čo najvyššiu možnú províziu.
Z dôvodu nejednoznačnej právnej úpravy sa finanční agenti, ako aj poisťovne, prípadne iné inštitúcie poskytujúce poistenie, dosiaľ permanentne nachádzali v neistej situácii, o čom svedčí aj nemalé množstvo súdnych rozhodnutí s opačnými závermi o povinnosti finančného agenta vrátiť províziu (resp. jeho práva ponechať si už raz vyplatenú províziu), pokiaľ je poistná zmluva s klientom predčasne ukončená.4) Práve neistota v interpretácii vnútroštátnych právnych noriem viedla Okresný súd v Dunajskej Strede k predloženi

Související dokumenty

Súvisiace články

Povinnosť finančného agenta vrátiť províziu pri zániku alebo zmene poistnej zmluvy
Profesionálni rodičia a pracovný čas - k návrhom generálneho advokáta vo veci C-147/17
Prípad Achmea: koniec investičnej arbitráže na základe tzv. intra-EÚ bilaterálnych investičných zmlúv?
Právne rámce eurokonformného výkladu vo svetle niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR
Keď písomne neznamená písomne a iné poučenia z rozsudku Home Credit Slovakia
Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej
Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19
Uplatňovanie práva EÚ v členských krajinách
Genderová vyváženost v evropských společnostech skrze kvóty - nutnost nebo "absurdita"
Odkaz Súdneho dvora EÚ vnútroštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných právEÚ: Rozsudky vo veciach Aklagaren Fransson a Melloni
Tabuľka zhody ako náležitosť prebratia smernice
Vplyv úniového práva na medzinárodný rámec právnej úpravy zodpovednostných vzťahov jadrového práva
Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve - nový právny režim pre vnútroštátny a cezhraničný obchod(správa z konferencie)
Nariadenie Európskej únie z pohľadu normotvorby
Návrh na uľahčenie cezhraničného riadenia skupín spoločností v Európe (preklad Ž. Šuleková).
Kúpne zmluvy uzatvárané on - line a kúpa digitálneho obsahu - úvahy o novej regulácii.
Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v oblasti dane z príjmov a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Charta základných práv EÚ v konaní o súlade právnych predpisov
Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie.

Súvisiace predpisy

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník