Dôchodkové zabezpečenie na Slovensku v kontexte medzinárodného a európskeho práva

Príspevok venuje pozornosť aktuálnym otázkam dôchodkového zabezpečenia - zaradeniu slovenského druhého piliera do európskeho a svetového kontextu dôchodkového zabezpečenia. Autor upozorňuje na ústavné a medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky zabezpečiť istú mieru náhrady príjmu po dosiahnutí dôchodkového veku, v súčasnosti na úrovni 40%. Bez započítania dávok z tzv. druhého piliera by veľká časť občanov SR v budúcnosti túto výšku náhrady z prvého piliera nedosahovala. Ďalším argumentom pre zaradenie kapitalizačného piliera do systému práva sociálneho zabezpečenia je podľa autora tiež skutočnosť, že na svetovej úrovni sa znaky nášho druhého piliera pripisujú prvému pilieru. Svetový druhý pilier má zasa znaky slovenského tretieho piliera. Navyše, aj najnovšie koordinačné nariadenie EU radí starobné dôchodkové sporenie pod režim tohto nariadenia, ktoré vyslovene vylučuje iba schémy patriace do svetovo chápaného druhého piliera (v zmysle slovenského tretieho piliera).

V tomto príspevku sa pokúsime preukázať, že slovenský druhý pilier dôchodkového zabezpečenia v skutočnosti žiadnym druhým pilierom nieje. Ide o súčasť prvého piliera, ktorý má dve podoby - čisto verejnoprávnu a druhú kombinovanú. Nemožno totiž oddeliť tzv. prvý a druhý pilier, inak by prvý neplnil svoju funkciu sociálneho zabezpečenia zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky (SR) a SR by zároveň nespĺňala ani medzinárodné štandardy, ku ktorým sa hlási. Iba v spojení s tzv. druhým pilierom totiž štát napĺňa svoje ústavnoprávne aj medzinárodnoprávne záväzky v oblasti dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva SR. Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že slovenský druhý aj tretí pilier nepochybné vplývajú na pracovný trh a majú úzky súvis s pracovným právom tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie (EÚ). Preto zastávame stanovisko, že aj tieto piliere a právne vzťahy v rámci nich vznikajúce musia tvoriť predmet výskumu práva sociálneho zabezpečenia. Napokon, začlenenie tzv. druhého piliera do režimu prvého piliera má tiež dopad na možnosť koordinácie dôchodkových práv v rámci EU.

Vzhľadom na globalizáciu a europeizáciu právnu úpravu SR nemožno skúmať a vykladať izolovane od medzinárodných a európskych sociálnozabezpečovacích štandardov vyjadrených v dokumentoch organizácií ako je OSN, Rada Európy, Medzinárodná organizácia práce, či samotná Európska únia. Sociálne zabezpečenie je ako základné ľudské právo právne zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, prijatej Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948, Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, prijatom tiež na pôde OSN dňa 16. decembra 1966, a napokon aj v staršej Filadelfskej deklarácii z 10. mája 1944, ktorá bola prijatá ako dodatok k ústave Medzinárodnej organizácie práce (MOP). MOP toto právo potvrdila aj vo svojich záveroch z Medzinárodnej konferencie práce na jej 89. zasadnutí v roku 2001.

Z dielne MOP pochádza tiež špecifikácia obsahu práva na sociálne zabezpečenie v podobe Dohovoru MOP č.102 o minimálnych štandardoch sociálneho zabezpečenia z roku 1952.¹⁾ Dohovor zaväzuje štáty poskytovať sociálnu ochranu ktorá zahŕňa sociálne zabezpečenie v prípade deviatich definovaných sociálnych rizík,²⁾ a pomoc pri riziku chudoby.³⁾

Podľa čl. 27 Dohovoru o sociálne zabezpečenie ide v prípade, že ním chránené osoby pokrývajú kategórie zamestnancov, ktoré spolu nepredstavujú menej než 50% celkového počtu zamestnancov, alebo určité skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, ktoré spolu nepredstavujú menej než 20% obyvateľstva, prípadne všetko obyvateľstvo, ktorého príjem nepresahuje určené limity, alebo kategórie zamestnancov predstavujúce nie menej než 50% zamestnancov činných v podnikoch, ktoré majú aspoň 20 zamestnancov.

Dané podmienky na Slovensku jednoznačne spĺňa sociálne poistenie (okrem iného pre prípad staroby) spravované Sociálnou poisťovňou. Problém môže predstavovať zaradenie tzv. druhého piliera (spravovaného dôchodkovými správcovskými spoločnosťami - DSS) podľa zákona č.43/2004 Z.z. do tohto systému. Nie sú v ňom totiž zúčastnené "určité skupiny1' ekonomicky činného obyvateľstva, kedy by stačilo, aby v druhom pilieri bolo zúčastnených aspoň 20% z celkového počtu obyvateľov SR. V skutočnosti je v druhom pilieri v súčasnosti zúčastnených až okolo 1,5 milióna obyvateľov,⁴⁾ čo by hravo splnilo danú podmienku, ak ekonomicky činné obyvateľstvo na Slovensku predstavuje približne polovicu z celkového počtu obyvateľov (5,4 milióna),⁵⁾ teda asi 2,7 milióna. Pokiaľ ide o podiel zúčastnených na celkovom počte zamestnancov, ako to vyžaduje Dohovor, druhý pilier by vzhľadom na pomer 1,5 milióna sporiteľov (nielen zamestnancov) k 2 181 800⁶⁾ osobám v pracovnom pomere spĺňal zrejme aj podmienku dosiahnutia 50% pokrytia.

Odpoveď na otázku, či sa slovenský druhý pilier považuje za súčasť práva so