Primárne európske právo a energetický priemysel

Príspevok analyzuje interakcie medzi predpismi primárneho európskeho práva (práva Európskeho spoločenstva, práva Európskeho spoločenstva atómovej energie a tiež práva dnes už neexistujúceho Európskeho spoločenstva uhlia a ocele) a energetickým priemyslom. Identifikuje tie predpisy, ktoré majú význam pre výrobu elektrickej energie, ťažbu fosílnych zdrojov energie, prepravu energií, obchod s nimi, rovnako ako pre ich distribúciu. Poukazuje na skutočnosť, že dve z pôvodne troch európskych integračných spoločenstiev mali povahu medzinárodných organizácií, pôsobiacich v oblasti hospodárenia s energetickými zdrojmi. Článok sa ale sústreďuje najmä na jednotlivé ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ich význam pre liberalizáciu a reštrukturalizáciu energetického priemyslu. Na predkladaný príspevok bude nadväzovať článok o jednotlivých sekundárnych predpisoch Európskeho spoločenstva v oblasti energetického priemyslu.

Energetický priemysel, t.j. výroba elektrickej energie a jej distribúcia, rovnako akoťažba, resp. v prípade európskych krajín najmä dovoz zemného plynu a jeho distribúcia patria k základným pilierom hospodárstva jednotlivých európskych štátov. Jedná sa o oblasti hospodárstva, ktoré majú pre jednotlivé štáty strategický význam. Práve z tohto dôvodu bol energetický sektor v takmer všetkých európskych štátoch v rukách štátnych monopolov. Nasledujúci príspevok si dáva za cieľ analyzovať, aké implikácie majú predpisy primárneho európskeho práva pre energetický sektor a zároveň identifikovať najdôležitejšie aspekty platnej komunitárnej právnej úpravy. Príspevok sa bude venovať jednotlivým zmluvným dokumentom (Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho spoločenstva atómovej energie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva), analyzovať ich vzťah k energetickému priemyslu, rovnako aj príslušnú judikaturu Európskeho súdneho dvora.

Pod pojmom "primárne európske právo" rozumieme zmluvné inštrumenty, ktorými boli zriadené jednotlivé európske spoločenstvá: Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske (hospodárske) spoločenstvo a Európske spoločenstvo atómovej energie. Hneď na prvý pohľad je pritom zrejmé, že dve z pôvodne troch existujúcich európskych spoločenstiev boli založené s ohľadom na úpravu nakladania so zdrojmi energie. Konkrétne sa jednalo právnu úpravu, prostredníctvom ktorej bol vytvorený jednotný trh s uhlím v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a právnu úpravu spolupráce členských štátov v oblasti rozvoja atómovej energetiky v rámci Európskeho spoločenstva atómovej energie Cieľom prvej časti predkladaného príspevku je poukázat na najdôležitejšie aspekty týchto právnych úprav.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele () bolo založené tzv. Parížskou zmluvou v roku 1951¹⁾ Cieľom tejto zmluvy bolo vytvorenie jednotného integrovaného trhu s uhlím a s oceľou na území šestice signatárskych štátov - Francúzska, Spolkovej republiky Nemecko Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska.²⁾ Parížska zmluva bola podpísaná 18.4.1951 a účinnou sa stala 23.7.1952. Na rozdiel od oboch nasledujúcich zmluvných dokumentov bola účinnosť Parížskej zmluvy limitovaná na 50 rokov.³⁾

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (Parížska zmluva) zaväzovala signatárske štáty na odstránenie všetkých prekážok dovozu a vývozu uhlia a ocele. S tým bol spojený zákaz obmedzení, ciel a kvót v oblasti obchodu s uhlím a zákaz takých úkonov verejnej moci, ktoré by mali za následok diskrimináciu producentov, kupujúcich a predávajúcich na trhu s uhlím.⁴⁾ Uhlie pritom v r. 1952 predstavovalo cca 90% energetických zdrojov priemyslu jednotlivých štátov Európy. Panovali nielen obavy z jeho zmenšujúcich sa zásob, ale na strane Francúzska aj obavy, že v budúcnosti môže opätovne dôjsť k zamedzeniu jeho exportu z nemeckých území Sárska a Porúria. Suezská kríza v r. 1956 po prvýkrát ukázala nebezpečenstvá, ktoré so sebou prináša závislosť od dovozu ropy zo štátov Blízkeho východu. Zmluva vymedzila nasledujúce ciele, ktoré mali byť v rámci Montánnej únie dosiahnuté: pravidelná a neprerušovaná distribúcia elektrickej energie, voľný prístup ku zdrojom uhlia, zlepšenie, pracovných podmienok v ťažobnom priemysle a medzinárodnej spolupráce v oblasti výroby elektrickej energie.⁵⁾ Verejné podpory boli v oblasti priemyslu ťažby uhlia a výroby ocele v zásade zakázané⁶⁾ Zmluva predpokladala, že v prípade zníženia objemu ťažby uhlia nariadi Európska komisia po konzultácii s Poradným výborom ťažbu v určitom objeme s cieľom zabezpečiť dostatok tohto fosílneho paliva. Pre prípady nedostatku uhlia Zmluva predpokladala, že bude rozhodnuté o prioritnom využití tejto suroviny a ojej distribúcii.⁷⁾

Cieľom Parížskej zmluvy bolo predovšetkým vytvorenie jednotného trhu s uhlím ktoré predstavovalo v 50. rokoeh 20. storočia strategickú surovinu. Jednotlivé mechanizmy Zmluvy mali zaistiť prístup jednotlivých štátov k trhom a riešiť prípady nedostatku uhlia. Nasledujúci vývoj bol však práve opačný, než sa v dobe podpísania Zmluvy predpokladalo. Namiesto nedostatku uhlia priniesli nasledujúce desaťročia jeho nadbytok ktorý bol spôsobený jednak jeho dovozom z tretích štátov, ďalej ale predovšetkým technologickým pokrokom, ktorý umožnil efektívnejšie využitie tohto zdroja energie a priniesol tiež iné zdroje energie (najmä atómovú energiu). V dôsledku tohto vývoja sa väčšina ustanovení Parížskej zmluvy stala obsolentnou.⁸⁾ Činnosť Európskej komisie v oblasti Montánnej únie sa postupom času v podstate obmedzila na vydávanie výnimiek zo zákazu verejných podpôr pre sektor ťažby uhlia podľa čl. 67 ods. 2 Parížskej zmluvy.⁹⁾ Z vyššie uvedených dôvodov nevyvinuli zmluvné strany žiadnu iniciatívu smerom k predĺženiu existencie Montánnej únie a prvé z európskych integračných spoločenstiev zaniklo v súlade s čl. 97 Parížskej zmluvy k 23.7.2002.

V súvislosti so zánikom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bolo na základe čl. 87 ods. 3 písm. a) a čl. 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES) vydané nariadenie č. 1407/2002.¹⁰⁾ Tento právny predpis stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnych podpôr s cieľom prispieť k reštrukturalizácii ťažobného priemyslu v jednotlivých členských štátoch ES. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia môže byť podpora pre ťažbu uhlia považovaná za zlučiteľnú s riadnym fungovaním spoločného trhu len v prípade, že zodpovedá podmienkam, ktoré sú stanovené v kapitole 2 uvedeného predpisu. Toto nariadenie je platné do 31. decembra 2010. Po tomto dátume sa na ťažbu uhlia budú aplikovať priamo ustanovenia o zákaze štátnych podpôr, ktoré sú zakotvené v čl. 87 an. Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES).

Európske spoločenstvo atómovej energie () bolo založené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tá bola podpísaná šesticou zakladajúcich štátov (Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko) dňa 25.3.1957 v Ríme. Táto tzv. prvá Rímska zmluva vstúpila do účinnosti dňa 1.1.1958.¹¹⁾ Paralelne bola signatárskymi štátmi podpísaná aj druhá - a známejšia - z Rímskych zmlúv: Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes Európske spoločenstvo).¹²⁾

Uvedené dve zmluvy doplnili vtedy už existujúcu Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (tzv. Parížsku zmluvu z r. 1951).¹³⁾ Je teda skutočnosťou, že dve z pôvodne troch "Európskych spoločenstiev" boli založené s cieľom pôsobiť v oblasti zdrojov energie.¹⁴⁾ To bolo spôsobené obavami vtedajšej európskej "šestky" o budúcnosť zásobovania primárnymi zdrojmi energie. Atómová energie bola považovaná za energetický zdroj budúcnosti a za alternatívu existujúcim fosílnym zdrojom energie, uhliu a rope. S tým je spojená aj odlišná idea oboch uvedených "energetických" spoločenstiev Európske spoločenstvo uhlia a ocele (tzv. ) bolo založené za účelom vytvoriť jednotný vnútorný trh s uhlím a s oceľou, ktorý bude založený na zásadách voľnej hospodárskej súťaže.¹⁵⁾ Obmedzenia dovozu a vývozu týchto komodít, rovnako ako štátne podpory v odvetviach ťažby uhlia a produkcie ocele boli v rámci Montánnej únie v zásade zakázané. Ideologické pozadie teda bolo identické s princípmi, na ktorých stojí dnešné Európske spoločenstvo. Európske spoločenstvo atómovej energie () má naopak silný promočný charakter: Jeho cieľom je v prvom rade podpora rozvoja priemyslového využitia atómovej energie. Tak to stanovuje aj čl. 1 jeho zakladajúceho dokumentu (ďalej len "Zmluva o založení"):¹⁶⁾

Ďalší rozdiel medzi Euratomom a Montánnou úniou bol, že zatiaľ čo vlastný režim pre vnútorný trh s uhlím a oceľou bol vytvorený na 50 rokov, Euratom nebol - obdobne ako Európske hospodárske spoločenstvo - pri svojom založení nijako časovo obmedzený. Maastrichtskou zmluvou bola s účinnosťou od 1. novembra 1993 založená Európska únia, ktorej prvý pilier tvorili tri vtedy existujúce "európske spoločenstvá" (Euratom, Montánna únia a Európske hospodárske spoločenstvo, premenované zmluvou na Európske spoločenstvo).¹⁷⁾

Súčasťou "prvého piliera" Európskej únie je dnes: po zániku Montánnej únie okrem Európskeho spoločenstva už len Európske spoločenstvo atómovej energie. Zatiaľ čo Zmluva o založení Európskeho spoločenstva prešla v priebehu uplynulých desaťročí celým radom zmien, Zmluva o založení Euratomu existuje do