Kúpne zmluvy uzatvárané on - line a kúpa digitálneho obsahu - úvahy o novej regulácii.

The paper introduces the key elements of the two recently published European digital contract rules proposals the draft directive on certain aspects concerning contracts for the supply of digital content and the draft directive on contracts for the online and other distance sale of goods, both of them aiming (as part of the EU's Digital Single Market Strategy initiative) to harmonise the "decisive rules" concerning contracts either for the supply of digital content or for the online sale of goods. As instruments drafted as "maximum harmonization measures" trying to overcome the "legal patchwork" in the area of consumer contract law, the proposed directives should reduce the barriers to the growth of crossborder ecommerce in the EU and thus simplify and promote better access for consumers and businesses to digital content and online sales across the EU. This paper addresses the most significant aspects of the proposed regimes (scope of application, key provisions, models of standards of conformity, remedies available to consumers etc.) set in the broader context of European contract law in form of its "hard law" instruments, however, not avoiding demonstration of possible application complications. Paper also shows the legislative progress achieved during the Dutch and the Slovak Presidency of the Council of the EU. Based on detailed analysis of the proposed legislation, the authors attempt to outline its potential impact on the Slovak legal environment (particularly considering the actual private law recodification activities).

Posledné štvrťstoročie európske súkromné právo významne ovplyvňuje prelínanie akademických a oficiálnych návrhov, ktoré si kladú za cieľ zjednotenie a priblíženie zmluvného práva s víziou podporiť európsky jednotný trh.¹⁾ V nadväznosti na Landove Princípy európskeho zmluvného práva²⁾ sme mohli sledovať prerod tejto skupiny na Študijnú skupinu pre európsky občiansky zákonník, ktorá už na základe "posvätenia" európskym grantom vytvorila návrh neskoršie pomenovaný ako Návrh spoločného referenčného rámca.³⁾ So značnými rozpakmi ako s týmto návrhom naložiť sa začali alebo pokračovali diskusie o voliteľnom nástroji európskeho zmluvného práva,⁴⁾ ktoré nakoniec vyústili do návrhu nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve.⁵⁾

Názory na dôvody, ktoré viedli k stiahnutiu tohto návrhu sa rôznia, ale významnú úlohu mohol zohrať aj silný odpor členských štátov Eú k regulácii toho, čo tradične spadá do ich výlučnej kompetencie. Vzhľadom na stratégiu jednotného digitálneho trhu bol tento nástroj nahradený tromi novými návrhmi⁶⁾ Komisie, ktorých "

Stratégiou pre jednotný digitálny trh,⁸⁾ ktorú Komisia prijala 6. mája 2015, bola oznámená legislatívna iniciatíva týkajúca sa harmonizácie pravidiel pre dodávanie digitálneho obsahu a online predaja tovaru. Táto iniciatíva pozostáva z návrhu, pokiaľ ide o určité aspekty týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu (ďalej ako ""), ako aj z návrhu ohľadne určitých aspektov týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku (ďalej ako "").⁹⁾ Tretím predpisom, ktorý bol predstavený spoločne s uvedenými smernicami, je nariadenie o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu.

Ako príklad toho, čo má byť predmetom regulácie predmetných smerníc, možno zjednodušene uviesť, že kým bude riešiť zmluvné aspekty pri streamingu hudby, bude upravovať predaj CD s hudbou v eshope. Návrhy smerníc sa už neriadia prístupom v podobe voliteľného režimu a komplexného súboru pravidiel. Namiesto toho obsahujú cielený a plne harmonizovaný súbor pravidiel.¹⁰⁾ To znamená, že v rámci otázok, ktoré upravujú návrhy smerníc, nebudú môcť členské štáty Eú poskytnúť spotrebiteľom vyššiu úroveň ich ochrany (tzv. maximálna harmonizácia).

V ďalšom texte sa budeme venovať len návrhom smerníc, pričom pre účely tohto článku opomenieme analýzu návrhu nariadenia.

Najdôležitejšie ustanovenia návrhu týkajúceho sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku pokrývajú podľa dôvodovej správy k návrhu hlavné rozdiely medzi jednotlivými vnútroštátnymi obligatórnymi pravidlami ochrany spotrebiteľa po tom, ako členské štáty uplatnili minimálne harmonizačné pravidlá smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (ďalej ako "smernica 1999/44/ES").

Hoci návrh vychádza z pravidiel uvedených v smernici 1999/44/ES, stanovuje sa v ňom "