Odkaz Súdneho dvora EÚ vnútroštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných právEÚ: Rozsudky vo veciach Aklagaren Fransson a Melloni

The article intends to contribute to theoretical and practical debates concerning the scope of application of the Charter of Fundamental Rights of the European Union (hereafter "the Charter") in relation to the recent judgments of the Court of Justice in the cases andAn analysis of these judgments is concentrated on the interpretation of the general provisions of the Charter, namely of Articles 51,52 and 53. The key element of the application of the Charter within the Member States is a proper interprreation of Article 51 paragraph 1 which uses, regarding to the Member States, the term:. The interpretation of that Article in the recent case law goes visibly beyond its mere wording since the Court of Justice wants to connect the application of the Charter with its previous case law on the general principles. The authors deal also with the levels of protection of fundamental rights in interaction between the Charter and national constitutions and the European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. The conclusions of the treatise should open the door for further research of the question of applicability of the Charter within the Member States.

Od dátumu, keď Charta základných práv Európskej únie³⁾ (ďalej len "Charta") získala vďaka odkazu obsiahnutému v čl. 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii právnu silu primárneho práva (1. december 2009), sa diskusia o tomto právnom dokumente značne zintenzívnila.⁴⁾ Analyzovala sa vecná a osobná pôsobnosť Charty (čl. 51 a nasl.), vymedzoval sa jej vzťah k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a významnou otázkou sa stalo aj používanie Charty v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi.⁵⁾

Mnoho podnetov na túto diskusiu dal svojimi rozhodnutiami Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor"), ktorý bol s Chartou konfrontovaný už v čase pred Lisabonskou zmluvou, teda v čase, keď právna povaha Charty bola viac než neistá. Určite sa zhodneme v tom, že aj ďalšia budúcnosť Charty a efektívnosť jej pôsobenia bude výrazne ovplyvnená pôsobením Súdneho dvora. Najvýznamnejšou úlohou pre Súdny dvor v tomto momente zostáva výklad VII. časti Charty, ktorá obsahuje všeobecné ustanovenia o výklade a používaní Charty. V tejto otázke dominuje čl. 51 ods. 1, ktorý má rozhodujúci význam pre osobnú pôsobnosť Charty so zreteľom na členské štáty. Do vynesenia rozsudku vo veci sa nepochybovalo o tom, že Charta predstavuje minimálny štandard ochrany základných práv v priestore Európskej únie, čo pre členský štát znamená možnosť poskytnutia vyššej ochrany na vnútroštátnej úrovni než na úrovni Únie. Výklad čl. 52 ods. 3 Charty v citovanom rozsudku túto tézu viac ako spochybnil. A napokon, ako dokazuje rozsudok , aj taký čl. 53 Charty, ktorý, z hľadiska jeho textu, bol do vynesenia tohto rozsudku trochu podcenený a zanedbávaný, otvára vážne ústavné otázky týkajúce sa jeho výkladu a používania.

Táto štúdia je síce citovaných v jeho názve, ale s obmedzením na otázky pôsobnosti Charty a súvisiacich problémov (najmä čl. 51 ods. 1, 52 ods. 3 a 53). príspevku je preskúmať, aký je odkaz oboch rozsudkov pre vnútroštátne, najmä ústavné súdy, ktoré problémy tieto rozsudky vyriešili a ktoré otázniky zostali otvorené, nezodpovedané alebo vznikli v dôsledku prijatých riešení.

tohto článku je odporúčanie vnútroštátnym súdom (Ústavnému súdu Slovenskej republiky a všeobecným súdom vrátane Špecializovaného súdu), ako by mali postupovať, ak vznikne otázka výkladu a používania Charty ako nového ústavného základu⁶⁾ na ochranu základných práv a slobôd aj v Slovenskej republike.

Uvedený nepriamy cieľ príspevku vyplýva z toho, že oba rozsudky, a vyriešili podľa nášho názoru, čiastočne, otázky výkladu Charty na účely konkrétnych konaní pred vnútroštátnymi súdmi; viacero otázok však čaká na svoje riešenie a zovšeobecnenie. A niektoré sú - z hľadiska národných ústav a ústavnej identitiy členských štátov⁷⁾ - z&aa