Čo nám prináša Lisabonská zmluva?

Prínos Lisabonskej zmluvy. Zmluva o EURATOME. Listina základných práv EU a je problémy. Ústavnoprávne aspekty: polemika o suverenite, kompetenciách a ich deľbe Deľba kompetencií v EU. Princíp prednosti. Jednostranné vystúpenie z EU. Inštitucionáln otázky. Právo EU a ciele EU. Charakter práva EU po prijatí Lisabonskej zmlúv) Legislatívny proces. Pramene práva. Perspektívy EU.

Dňa 1.12.2009 nadobudla po zdráhavom ratifikačnom procese¹⁾ platnosť dlho očakávaná Lisabonská zmluva. Zmluva pokračuje v procese revízie zakladajúcich zmlúv ES EU²⁾ a prináša celý rad podstatných zmien nielen v štruktúre Európskej únie (ďalej "EU"] ale aj v jej právnom systéme, systéme ochrany ľudských práv a ďalších aspektoch.

Podpísanie tejto zmluvy v Lisabone 13.12.2007 bolo celkom nepochybné reakcioi na neúspech Ústavnej zmluvy, podpísanej v r. 2004, ktorá stroskotala po neúspešných referendách vo Francúzsku a Holandsku, čím sa jej ratifikačný proces, pochopiteľne zastavil. Na rozdiel od Ústavnej zmluvy Lisabonská zmluva síce upúšťa od takých sym bolov štátnosti, akými sa pre EÚ mali stať zástava či hymna, ale vecne preberá mnoh z toho, čo bolo súčasťou Ústavnej zmluvy. Líši sa od nej však v tom, že zakladajúc zmluvy nenahrádza a je len ďalšou novelizáciou Zmluvy o Európskej únii (ďalej "Zmluva o EÚ") a Zmluvy o Európskom spoločenstve (ďalej "Zmluva o ES"), ktorú premenu va na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej "ZFEÚ").

Lisabonská zmluva sa pokúša o jasnejšie vymedzenie deľby kompetencií medzi El a jej členskými štátmi, priznáva právnu subjektivitu EÚ, ktorá sa stáva právnym nástup com ES (čl. 1 Zmluvy o EÚ). Obsahovo zostáva mimo Zmluvy o EÚ a ZFEÚ len Zmlúv o EURATOME, ktorej sa novelizácia v podstate nedotkla. Podľa čl. 1 Zmluvy o EÚ j Únia založená na tejto zmluve a ZFEÚ, ktoré majú rovnakú právnu silu. K podstatnýr novinkám, ktoré Lisabonská zmluva prináša, patrí aj zrušenie trojpilierovej výstavby EL ktorú kodifikovala Maastrichtská zmluva. V zmysle tejto zmluvy prvý pilier tvorili Eurór. ske spoločenstvá (ES, Montánna únia³⁾, Euratom), druhý pilier Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a tretí pilier Spolupráca vo veciach justície a vnútra.⁴⁾ Lisabonská zmluva sa tým pokúša o vytvorenie jednotnej EU s jednotnou sústavou prameňov práva a legislatívnych postupov, nie je však v tomto smere celkom dôsledná. Na jednej strane totiž "komunitarizuje" agendu pôvodného tretieho piliera, na druhej strane však zachováva pôvodný intergovemmentálny charakter spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá má aj v rámci zjednotenej EU špecifické postavenie. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je síce súčasťou Zmluvy o EU, má však odlišnú inštitucionálnu štruktúai a je vo veľkej miere vylúčená z jurisdikcie Súdneho dvora EU.⁵⁾ Článok 40 Zmluvy o EU (v Lisabonskom znení) zakotvuje rovnosť oblastí spolupráce členských štátov v EU a vyplýva z neho, že uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ani v oblasti pôvodnej komunitárnej právomoci (t.j. predtým ES), ani v oblasti agendy spolupráce v pôvodnom treťom pilieri EU (ktorá bola Lisabonskou zmluvou komunitarizovaná), a naopak.⁶⁾

Zmluva o Euratome, ako už bolo uvedené vyššie, nebola na základe Lisabonskej zmluvy začlenená do rámca Zmluvy o EU a ZFEU, ale má aj naďalej existovať paralelne s týmito zmluvami. Zmluva o Euratome bola podpísaná spolu so Zmluvou o založení EHS 25.3.1957 a nadobudla platnosť 1.1.1958 (tzv. Rímske zmluvy). V porovnaní so Zmluvou o EHS⁷⁾ má však táto zmluva viaceré špecifiká. Ako uvádza Handrlica,⁸⁾ Zmluva o Euratome má predovšetkým charakter "promočného dokumentu" a v tomto zmysle má podporiť najmä rozvoj jadrovej energetiky, vrátane podpory jadrového výskumu. Zmluva zároveň predpokladá vydanie základných bezpečnostných štandardov a ako súčasť primárneho právaje aj základom pre sekundárnu normotvorbu. Zmluva sa na rozdiel od Zmluvy o ES v priebehu celého vývoja podstatnejšie nezmenila, "konštrukcia Euratomu je viac menej rigidná".⁹⁾ Navyše je viacero ustanovení tejto zmluvy v podstate obsoletných¹⁰⁾ a mnohé ustanovenia o právomoci sa obsahovo prekrývajú s právomocou ES.¹¹⁾

Handrlica zá