Právna štátnosť a členstvo v Európskej únii

Charakteristika právnej štátnosti sa v podmienkach dvadsiateho storočia stretla so zvýšenou dynamikou. Konotovalo ju i to, že séria relevantných premenných bola neraz sumarizovaná predovšetkým v priebehu historicky prelomových období s vyústením do typológií udávajúcich hodnotové znamienka.

Ak sa za príznačnú črtu súčasných čias dá, medziiným, považovať rozširujúci sa právny priestor, v ktorom na zmluvnom základe má byť uplatňované, postupne zlaďovanč, ba v mnohých ohľadoch priam identické právo tak v stredoeurópskych právnych prostrediach, možno taký formujúci sa priestor rámcovať tiež europeizáciou a zrýchleným právnickým časom a pomeriavať aj tým, na čo viac-menej i ako na situačný údel zrejme bolo odkázané neskoré dvadsiate storočie.

Ako jeden z momentov leitmotívu tohto príhovoru by pravdepodobne prichádzal do úvahy aj náčrt zmnoženia perspektív tak na úrovni štátu v podobe jednotného subjektu právnej normotvorby, ako aj na úrovniach takpovediac dodatočných eurovrstvení právnych determinácií i ďalších požiadaviek v rámci viacuholníkovej európskej spolupráce sotva nie viacuholníkovej Európskej únie.¹⁾