Postavenie Súdneho dvora v procese dotvárania práva Európskych spoločenstiev/Európskej únie

Článok poukazuje na postavenie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v procese tvorby, respektíve v procese dotvárania európskeho práva. Pozornosť sa v ňom venuje tiež typom výkladov využívaným pri interpretácii právnych noriem. Článok následne analyzuje jednotlivé výsledky činnosti Súdneho dvora od rozsudkov, cez prejudiciálne otázky až po stanoviská a venuje sa ich významu a postaveniu v uvedenom procese dotvárania práva.

Súdny¹⁾ dvor prostredníctvom svojej judikatúry formuluje zásady európskeho práva, ovplyvňuje normotvorbu a výrazne sa podieľa na rozvoji práva spočívajúcom v jeho dotváraní. 2 Úlohou nasledujúceho výkladu je objasniť postavenie Súdneho dvora práve v procese tvorby práva, resp. ako je v nasledujúcom texte presnejšie uvádzané, v procese "dotvárania" práva.

Pri výklade a aplikácii práva Súdny dvor vychádza z pravidiel európskeho systému práva, pričom jeho úlohou je právo nachádzať v rozmedzí existujúcich právnych noriem či už kodifikovaných, alebo nie. Úlohou Súdu má byť preto dotváranie práva, a nie jeho tvorba v zmysle vytvárania všeobecne záväzných právnych pravidiel, ktorá by zásadne mala byť ponechaná zákonodarnej moci. Súdny dvor by nemal vytvárať nové, predtým neexistujúce právne normy, ale naopak, z platných právnych noriem vyabstrahovať a "zhmotniť" už existujúce právne pravidlá.

Hlavnou úlohou Súdneho dvora, tak ako je vymedzená v čl. 220 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev (ďalej len "Zmluva o ES" alebo "ZES"), je zabezpečiť dodržiavanie práva pri jej výklade a uplatňovaní. Uvedený článok ZES však bližšie nevymedzuje rozsah pojmu "právo". Výsledkom tejto absencie je "otvorený koncept" pojmu právo, v dôsledku čoho je možné jeho širšie ponímanie nielen ako primárneho a sekundárneho práva, ale aj ako nepísaného práva, ktorý je jedným z prameňov používaným pri výklade práva.³⁾ Práve na základe spomenutého otvoreného konceptu pojmu práva, ktorý vo svojej činnosti Súdny dvor často využíva, bolo formulovaných množstvo základných zásad a princípov práva ES/EÚ.

Súdny dvor pri výklade a uplatňovaní práva vychádza z viacerých metód interpretácie. Najčastejšie využíva , a to najmä v prípadoch, keď znenie ustanovenia je jasné, určité a zrozumiteľné. V praxi sa však vyskytujú prípady, v ktorých "nedokonalé" právne normy neposkytujú dostatočný podklad pre vyriešenie určitého konkrétneho právneho problému. Nedokonalosť právnych noriem môže spočívať v ich nedostatočnej zrozumiteľnosti, jasnosti a presvedčivosti, respektíve v tom, že poskytujú len čiastočnú úpravu danej problematiky alebo o nej dokonca úplne mlčia.⁴⁾ V tomto prípade nie je vhodné a častokrát ani možné vychádzať z doslovného znenia právneho predpisu, Súd preto využíva ďalší druh výkladu, tzv. . Pri jeho uplatňovaní vychádza z prameňa práva ako celku a dôraz dáva na jeho ciele a zmysel. V prípadoch nedostatočne precíznej právnej úpravy Súdny dvor touto činnosťou prispieva k "vybrúseniu" nedokonalých častí právnych predpisov, a tým vlastne k potrebnému "dotváraniu" práva. Najmä v priebehu silnejúceho procesu integrácie Súdny dvor "nahradz