JUDr. Žofia Šuleková, PhD., MCL

V predkladanom príspevku autorka zhrňuje závery nedávneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/16, ERGO Poisťovňa a.s. proti Alžbete Barlíkovej zo 17. mája 2017, týkajúceho sa povinnosti finančného agenta vrátiť províziu v prípade, ak poistná zmluva nie je realizovaná v predpokladanom rozsahu. Predmetom posúdenia Súdneho dvora Európskej únie sa stal výklad článku 11 smernice Rady 86/653/EHS v nadväznosti na slovenskú právnu úpravu zmluvy o obchodnom zastúpení, obsiahnutú v § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Závery rozsudku sú relevantné nielen v rámci výkonu sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva alebo finančných služieb, ale taktiež pri sprostredkovaní obchodov alebo služieb, ktoré sa vyznačujú dlhodobým charakterom.

Autorka sa v predkladanom príspevku venuje problematickým otázkam, ktoré súvisia s použitím mena fyzickej osoby v obchodnom mene právnickej osoby, konkrétne obchodnej spoločnosti. Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného mena spoločnosti môže predstavovať individualizačný znak a garančný prvok, ktorý pôsobí vo vzťahu k zákazníkom alebo obchodným partnerom. Pozornosť je venovaná nielen použitiu mena osoby, ktorá ma s obchodnou spoločnosťou určitý vzťah, napríklad ako zakladateľ alebo spoločník, ale taktiež mena inej osoby, či už verejne známej, potenciálne existujúcej, alebo imaginárnej. Navyše, sú priblížené možnosti ochrany, prostredníctvom ktorých sa dotknutá fyzická osoba môže domáhať nápravy proti neoprávnenému použitiu svojho mena. Napriek tomu, že tvorba obchodného mena je postavená na zásade nezameniteľnosti a zákaze vyvolania klamlivej predstavy o osobe podnikateľa, slovenské registrové súdy náležitú kontrolu obchodného mena pred zápisom do obchodného registra nevykonávajú, čím sa výrazne odkláňajú od zásad tradičného firemného práva.

S účinnosťou od 1. januára 2017 je možné na Slovensku založiť novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti - jednoduchú spoločnosť na akcie (j. s. a.). Autorka v príspevku približuje základné charakteristické znaky jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorej úprava sa nachádza v § 220h až § 220zl zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Pozornosť upriamuje najmä na porovnanie jednoduchej spoločnosti na akcie s inými obchodnými spoločnosťami, ktoré sú na Slovensku najčastejšie využívané, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciovou spoločnosťou (a.s.). Nová forma obchodnej spoločnosti má uľahčiť investovanie do spoločností s inovatívnym potenciálom (tzv. startupové projekty). Medzi najdôležitejšie novinky, ktoré zákonodarca do právnej úpravy zavádza, môžeme zaradiť napríklad stanovenie symbolického minimálneho základného imania, upustenie od zásady numerus clausus druhov akcií, umožnenie vylúčenia prevoditeľnosti akcií spoločnosti v stanovách, explicitnú úpravu viacerých exitových mechanizmov a následkov ich porušenia alebo zavedenie verejného registra akcionárov a registra práv akcionárov.

Návrh na uľahčenie cezhraničného riadenia skupín spoločností v Európe (preklad Ž. Šuleková). JUDr. Žofia Šuleková PhD. MCL. Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika...

1) Je všeobecne známe, že problematika ničotnosti (zdanlivosti) uznesení valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti sa stala za ostatné roky predmetom pestrej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Naopak, slovenská doktrína, ako aj súdna prax sa dosiaľ postavila k tomuto konceptu rezervovane a akcentuje koncept relatívnej neplatnosti uznesenia, a to aj v prípadoch jeho vážneho rozporu s objektívnym právom. Autorka v predkladanom príspevku približuje koncept ničotnosti uznesení valného zhromaždenia najmä cez optiku judikatúry českého najvyššieho súdu. Pozornosť je následne venovaná judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a ich postoju v otázke určenia relatívnej neplatnosti, prípadne ničotnosti vadných uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti.

Autorka sa v príspevku zameriava na aktuálne otázky spojené s výkonom sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva. Tie spôsobujú v aplikačnej praxi nemalé problémy, o čom svedčí, okrem iného, aj pestrá a argumentačne nejednotná judikatúra. Príspevok sa venuje najmä otázke splnenia podmienok pre zánik nároku finančného agenta na províziu zo sprostredkovanej poistnej zmluvy a jeho povinnosti vyplatenú províziu zastúpenému vrátiť.

9. ročník European Company and Financial Law Review Symposium (správa z medzinárodnej vedeckej konferencie) Mgr. Žofia Šuleková Interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakultyUniverzity Pavla...

Zásada jedna akcia - jeden hlas a úvaha nad novými druhmi akcií Mgr. Žofia Šuleková interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa...

Corporation as a legal person: theoretical basis and practical implications. Smolenice, April 1st - 3rd 2014. Conference report Mgr. Dušan Rostáš PhD Students, UPJŠ Košice Mgr. Žofia Šuleková PhD...

Obchodná spoločnosť ako právnická osoba: teoretické východiská a praktické implikácie. Mgr. Dušan Rostáš Doktoranti, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach Mgr. Žofia Šuleková Doktoranti, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach V...

Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy Mgr. Žofia Šuleková interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach....

8. ročník European Company and Financial Law Review Symposium. Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej dňa 27. septembra 2013 v Miláne Mgr. Žofia Šuleková Interná doktorandka na Katedre obchodného...