43/2006 Z.z.
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 25. júna 1998
bol v Aarhuse prijatý Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením
č. 1840 z 23. septembra 2005 a rozhodla, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident
Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe 31. októbra 2005. Listina o prístupe
bola uložená 5. decembra 2005 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov,
depozitára dohovoru.
Vo vzťahu k Slovenskej republike dohovor nadobudne platnosť 5. marca 2006 podľa
článku 20 ods. 3.
DOHOVOR
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
Strany tohto dohovoru,
odvolávajúc sa na prvý princíp štokholmskej Deklarácie
o životnom prostredí človeka,
odvolávajúc sa tiež na desiaty princíp Deklarácie o
životnom prostredí a rozvoji z Ria de Janeiro,
odvolávajúc sa ďalej na rezolúcie Valného
zhromaždenia 37/7 z 28. októbra 1982 o Svetovej charte prírody a 45/94 zo 14. decembra
1990 o potrebe zabezpečiť zdravé životné prostredie pre blahobyt človeka,
odvolávajúc
sa na Európsku chartu o životnom prostredí a zdraví prijatú na Prvej európskej konferencii
o životnom prostredí a zdraví Svetovej zdravotníckej organizácie vo Frankfurte nad
Mohanom, v Nemecku, 8. decembra 1989,
zdôrazňujúc potrebu chrániť, zachovávať a zlepšovať
stav životného prostredia a zabezpečovať trvalo udržateľný a z hľadiska životného
prostredia bezproblémový rozvoj,
uznávajúc, že zodpovedajúca starostlivosť o životné
prostredie je nevyhnutná na dosiahnutie blahobytu ľudstva a zabezpečenie základných
ľudských práv vrátane práva na život ako taký,
uznávajúc tiež, že každý človek má
právo na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia
a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne
s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i budúcich generácií,
s
ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto povinnosti občania
musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese
a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v tomto
smere, uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv,
uznávajúc,
že zlepšený prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach
životného prostredia posilňujú kvalitu a následné uplatňovanie rozhodnutí, prispievajú
k environmentálnemu povedomiu obyvateľstva, dávajú verejnosti možnosť vyjadriť svoje
záujmy a umožňujú orgánom verejnej moci náležite tieto záujmy zohľadniť,
s cieľom
podporiť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania a posilniť verejnú podporu rozhodnutí
týkajúcich sa životného prostredia,
uznávajúc potrebu transparentnosti vo všetkých
oblastiach verejnej správy a vyzývajúc legislatívne orgány na uplatňovanie princípov
tohto dohovoru v ich konaniach,
uznávajúc tiež, že verejnosť potrebuje poznať spôsoby
účasti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia, mať do nich voľný
prístup a vedieť, ako ich využívať,
uznávajúc ďalej dôležitosť príslušných úloh, ktoré
jednotliví občania, mimovládne organizácie a súkromný sektor môžu zohrávať v ochrane
životného prostredia,
považujúc za žiaduce podporovať vzdelávanie o životnom prostredí
s cieľom prehĺbiť chápanie životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja a podporiť
prehĺbenie povedomia verejnosti o rozhodnutiach a účasti na rozhodnutiach, ktoré
ovplyvňujú životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj,
povšimnúc si v tejto súvislosti
dôležitosť využitia verejných oznamovacích prostriedkov, elektronických alebo iných
budúcich foriem komunikácie,
uznávajúc dôležitosť úplného zahrnutia záujmov v oblasti
životného prostredia do rozhodovania orgánov verejnej moci, ako i následnú potrebu
toho, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a najaktuálnejšie informácie
o životnom prostredí,
uvedomujúc si, že orgány verejnej moci majú informácie o životnom
prostredí vo verejnom záujme,
zohľadňujúc to, že pre verejnosť vrátane organizácií
musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby boli chránené ich zákonné záujmy
a dodržiavané právne normy,
povšimnúc si dôležitosť zodpovedajúcich informácií o výrobkoch,
ktoré sú poskytované spotrebiteľom, aby sa mohli na ich základe rozhodovať primerane
k takto získaným environmentálnym informáciám,
uznávajúc obavu verejnosti z úmyselného
uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a potrebu zvýšenia
transparentnosti a posilnenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese v tejto oblasti,
presvedčené,
že naplnenie tohto dohovoru prispeje k posilneniu demokracie v regióne Európskej
hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN),
vedomé si úlohy, ktorú
v tomto smere zohráva Európska hospodárska komisia, odvolávajúc sa okrem iného na
Metodické usmernenie Európskej hospodárskej komisie o prístupe k informáciám o životnom
prostredí a účasti verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia,
schválenej v rámci Ministerskej deklarácie prijatej na Tretej ministerskej konferencii
"Životné prostredie pre Európu" v Sofii, v Bulharsku, 25. októbra 1995,
majúc na mysli
príslušné ustanovenia Dohovoru o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich
hranice štátov, prijatého v Espoo, vo Fínsku, 25. februára 1991, Dohovoru o cezhraničných
vplyvoch priemyselných havárií a Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných riek a
medzinárodných jazier, obidvoch prijatých v Helsinkách 17. marca 1992, a iných regionálnych
dohovorov,
vedomé si, že prijatie tohto dohovoru prispeje k ďalšiemu posilneniu procesu
"Životné prostredie pre Európu" a k výsledkom Štvrtej ministerskej konferencie v
Aarhuse, v Dánsku, v júni 1998,
dohodli sa takto:
Článok 1
Cieľ
Každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na
rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého
človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré
je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.
Článok 2
Definície
Na účely tohto dohovoru
1. "Strana" znamená, ak text neuvádza inak, zmluvnú stranu tohto dohovoru;
2. "orgán verejnej moci" znamená
a) orgán verejnej správy na štátnej,
regionálnej a inej úrovni;
b) fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce verejné
administratívne funkcie v súlade s vnútroštátnym právom vrátane osobitných povinností,
činností a služieb vo vzťahu k životnému prostrediu;
c) akékoľvek iné fyzické osoby
alebo právnické osoby, ktoré majú verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo poskytujú
verejné služby so vzťahom k životnému prostrediu pod kontrolou orgánu alebo osoby
podľa písmena a) alebo b);
d) inštitúcie akejkoľvek regionálnej hospodárskej integračnej
organizácie uvedenej v článku 17, ktorá je Stranou tohto dohovoru.
Táto definícia
nezahŕňa orgány alebo inštitúcie, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc;
3. "informácia o životnom prostredí" znamená akúkoľvek informáciu v písomnej,
obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme
a) o stave zložiek
životného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda, pôda, krajina, krajinné
a prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných
organizmov a vzájomných vzťahov týchto zložiek;
b) o činiteľoch, ako sú látky, energia,
hluk a žiarenie, a činnostiach a opatreniach vrátane administratívnych opatrení,
dohôd v oblasti životného prostredia, politík, právnych predpisov, plánov a programov,
ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písmena
a) a analýzy prínosov a nákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných
v rozhodovacom procese o životnom prostredí;
c) o stave zdravia a bezpečnosti obyvateľstva,
podmienkach života obyvateľstva, kultúrnych pamiatkach a sídelných štruktúrach v
rozsahu, v akom sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného prostredia
alebo prostredníctvom týchto zložiek činiteľmi, činnosťami alebo opatreniami uvedenými
v písmene b);
4. "verejnosť" znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických
osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie
alebo skupiny;
5. "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla
byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o
tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce
ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú
za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.
Článok 3
Všeobecné ustanovenia
1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia
vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií,
účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie
opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie
ustanovení tohto dohovoru.
2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali
a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť
na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia.
3. Každá Strana podporí vzdelávanie v záležitostiach životného prostredia
a povedomie verejnosti predovšetkým o tom, ako možno získať prístup k informáciám,
zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a získať prístup k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia.
4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce
ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v
súlade s týmto záväzkom.
5. Ustanovenia tohto dohovoru neovplyvňujú právo Strany ponechať alebo
zaviesť opatrenia umožňujúce širší prístup k informáciám, výraznejšiu účasť verejnosti
na rozhodovacom procese a širší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia, ako to požaduje tento dohovor.
6. Tento dohovor nepožaduje žiadnu odchýlku od existujúcich práv na prístup
k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti
v záležitostiach životného prostredia.
7. Každá Strana podporí uplatňovanie princípov tohto dohovoru v medzinárodných
rozhodovacích procesoch a v rámci medzinárodných organizácií v záležitostiach súvisiacich
so životným prostredím.
8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade
s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované
alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych
súdov priznať trovy súdneho konania.
9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k
informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť
alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné
miesto výkonu činnosti.
Článok 4
Prístup k informáciám o životnom prostredí
1. Každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku
a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena
b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto
prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo
ii) informácia
je už verejne dostupná v inej forme.
2. Informácia o životnom prostredí uvedená v odseku 1 bude poskytnutá ihneď,
ako je to možné, a najneskôr do jedného mesiaca od podania žiadosti, ak rozsah a
komplexnosť požadovanej informácie neoprávňujú predĺžiť toto obdobie do dvoch mesiacov
od podania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺžení a dôvode, ktorý
toto predĺženie oprávňuje.
3. Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak
a) orgán verejnej moci, ktorému je žiadosť adresovaná, nemá požadovanú informáciu
o životnom prostredí;
b) žiadosť je zjavne nezmyselná alebo je vyjadrená príliš všeobecne
alebo
c) žiadosť sa týka nedokončeného materiálu alebo sa týka vnútornej korešpondencie
orgánov verejnej moci, ak je takáto výnimka ustanovená vnútroštátnym právom alebo
obvyklým postupom, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži.
4. Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak
by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo
a) dôvernosť v konaní orgánu verejnej moci,
ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom;
b) medzinárodné vzťahy, obranu
štátu alebo bezpečnosť verejnosti;
c) priebeh súdneho konania, právo každého na spravodlivé
súdne konanie alebo možnosť orgánu verejnej moci viesť vyšetrovanie trestnoprávnej
alebo disciplinárnej povahy;
d) dôvernosť obchodnej a priemyselnej informácie, ak
je takáto dôvernosť chránená právom, s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem.
Z tohto hľadiska musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany
životného prostredia, sprístupnené;
e) práva duševného vlastníctva;
f) dôvernosť osobných
údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nesúhlasila so
sprístupnením tejto informácie pre verejnosť, ak takúto ochranu umožňuje vnútroštátne
právo;
g) záujmy tretej strany, ktorá poskytla žiadanú informáciu bez toho, aby to
bola alebo mohla byť jej zákonom ustanovená povinnosť a ak táto strana nesúhlasila
so sprístupnením materiálu, alebo
h) životné prostredie, na ktoré sa informácia vzťahuje,
ako napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov.
Spomenuté dôvody na zamietnutie
budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie
slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného
prostredia.
5. Ak orgán verejnej moci nemá požadovanú informáciu o životnom prostredí,
ihneď, ako je to možné, informuje žiadateľa o orgáne verejnej moci, kde je podľa
jeho názoru možné požiadať o túto informáciu, alebo postúpi žiadosť tomuto orgánu
a informuje o tom žiadateľa.
6. Každá Strana zabezpečí, že ak informácie, ktoré sa podľa odseku 3 písm.
c) a odseku 4 nesprístupnia, možno oddeliť bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť
takto oddelených informácií, orgán verejnej moci sprístupní zostatok požadovanej
informácie o životnom prostredí.
7. Zamietnutie poskytnutia informácie bude v písomnej forme v prípade,
ak bola žiadosť podaná písomne alebo ak tak žiadateľ požaduje. V zamietnutí bude
uvedený dôvod zamietnutia a informácia o možnosti preskúmania postupu v zmysle článku
9. Zamietnutie bude uskutočnené bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr do jedného
mesiaca, ak komplexnosť informácie neoprávňuje predĺžiť toto obdobie do dvoch mesiacov
od podania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺžení lehoty a o
dôvodoch, pre ktoré k nemu došlo.
8. Každá Strana môže umožniť svojim orgánom verejnej moci vyberať poplatky
za poskytovanie informácií, ale takéto poplatky nesmú prekročiť primeranú výšku.
Orgány verejnej moci, ktoré majú v úmysle vyberať poplatky za poskytovanie informácií,
sprístupnia pre žiadateľov cenník poplatkov, ktoré môžu byť vyberané, s uvedením
podmienok, za ktorých môžu byť vyberané alebo odpustené a kedy je poskytnutie informácie
podmienené uhradením poplatku vopred.
Článok 5
Zber a šírenie informácií o životnom prostredí
1. Každá Strana zabezpečí, aby
a) orgány verejnej moci mali informácie
o životnom prostredí vzťahujúce sa na ich činnosti a aktualizovali ich;
b) boli ustanovené
povinné systémy tak, aby bol zabezpečený zodpovedajúci tok informácií do orgánov
verejnej moci o navrhovaných a existujúcich činnostiach, ktoré môžu významne ovplyvniť
životné prostredie;
c) v prípade akéhokoľvek bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľstva
alebo životného prostredia spôsobeného ľudskou činnosťou alebo prírodnými silami
všetky informácie, ktoré má orgán verejnej moci a ktoré by mohli umožniť verejnosti
prijať opatrenia na prevenciu alebo zmiernenie škôd spôsobených týmto ohrozením,
boli okamžite zaslané tej časti verejnosti, ktorá môže byť dotknutá.
2. Každá Strana v rámci vnútroštátneho práva zabezpečí, že spôsob, akým
sú informácie o životnom prostredí sprístupňované verejnosti orgánmi verejnej moci,
je transparentný a informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné okrem iného
prostredníctvom
a) poskytovania dostatočných informácií verejnosti o type a rozsahu
informácií o životnom prostredí, ktoré majú príslušné orgány verejnej moci, o základných
podmienkach, za ktorých sú takéto informácie sprístupňované a dostupné, a o postupe,
ktorým môžu byť získané;
b) ustanovenia a dodržiavania praktických opatrení, ako sú
i) verejne prístupné zoznamy, registre alebo spisy;
ii) povinnosť úradníkov pomáhať
verejnosti pri hľadaní informácií podľa tohto dohovoru a
iii) ustanovenie kontaktných
útvarov a
c) poskytovania bezplatného prístupu k informáciám o životnom prostredí
obsiahnutým v zoznamoch, registroch alebo spisoch, ako je uvedené v písmene b) bode
i).
3. Každá Strana zabezpečí, že informácie o životnom prostredí budú postupne
dostupné v elektronických databázach, ktoré sú verejnosti ľahko prístupné prostredníctvom
verejných telekomunikačných sietí. Informácie dostupné v tejto forme by mali obsahovať
a) správy o stave životného prostredia, ako je uvedené v odseku 4;
b) texty právnych
predpisov upravujúcich oblasť životného prostredia alebo s ňou súvisiacich;
c) ak
je to vhodné, politiky, plány a programy v oblasti životného prostredia alebo so
životným prostredím súvisiace a dohody v oblasti životného prostredia a
d) iné informácie
v takom rozsahu, aby prístup k nim v takejto forme uľahčil uplatnenie vnútroštátneho
práva, ktorým sa uplatňuje tento dohovor, za predpokladu, že také informácie sú už
dostupné v elektronickej forme.
4. Každá Strana v pravidelných intervaloch, neprekračujúcich tri alebo
štyri roky, zverejní a rozšíri národnú správu o stave životného prostredia vrátane
informácií o kvalite životného prostredia a informácií o nepriaznivých vplyvoch na
životné prostredie.
5. Každá strana prijme v rámci svojich právnych predpisov opatrenia na
účely rozširovania okrem iného
a) zákonných a koncepčných materiálov, ako sú stratégie,
politiky, programy a akčné plány, ktoré sa vzťahujú na životné prostredie, a správy
o postupe ich napĺňania, pripravené na rôznych úrovniach verejnej správy;
b) medzinárodných
zmlúv, dohovorov a dohôd týkajúcich sa životného prostredia a
c) ak je to vhodné,
iných dôležitých medzinárodných dokumentov týkajúcich sa životného prostredia.
6. Každá Strana podporuje prevádzkovateľov, ktorých činnosti majú významný
vplyv na životné prostredie, aby pravidelne informovali verejnosť o vplyvoch svojich
činností a výrobkov na životné prostredie, ak je to vhodné, prostredníctvom dobrovoľných
systémov environmentálneho označovania a systémov environmentálneho auditu alebo
inými prostriedkami.
7. Každá Strana
a) zverejní skutočnosti a analýzy skutočností, ktoré
považuje za významné a týkajúce sa tvorby návrhov hlavných politík v záležitostiach
životného prostredia;
b) zverejní alebo inak sprístupní dostupný vysvetľujúci materiál
o svojich rokovaniach s verejnosťou v záležitostiach spadajúcich do pôsobnosti tohto
dohovoru a
c) poskytne v primeranej forme informácie o výkone verejných funkcií alebo
poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa životného prostredia na všetkých úrovniach
verejnej správy.
8. Každá Strana vytvorí mechanizmy s cieľom zabezpečiť dostatočnú informovanosť
verejnosti o výrobkoch tak, aby sa mohli spotrebitelia na základe týchto údajov rozhodnúť
primerane k takto získaným environmentálnym informáciám.
9. Každá Strana prijme, ak treba so zohľadnením medzinárodných postupov,
opatrenia na postupné zavedenie jednotného celonárodného systému zoznamov alebo registrov
znečistenia vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej
prostredníctvom normalizovaných hlásení. Takýto systém môže obsahovať vstupy, úniky
a prenosy určeného rozsahu látok a produktov z určitého rozsahu činností vrátane
použitia vody, energie a zdrojov do zložiek životného prostredia, ako aj na miesta
v priemyselných objektoch i mimo týchto miest a na miesta spracovania a likvidácie
odpadov.
10. Nič v tomto článku nesmie ovplyvniť právo Strán odmietnuť zverejnenie
určitej informácie o životnom prostredí v súlade s článkom 4 ods. 3 a 4.
Článok 6
Účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach
1. Každá Strana
a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam,
či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I;
b) v súlade so svojím vnútroštátnym
právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach
neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany
na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a
c)
môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje,
neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany
štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv
na tieto účely.
2. Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho
procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom
alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného
a) o navrhovanej
činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať;
b) o podstate možných rozhodnutí
alebo o návrhu rozhodnutia;
c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia;
d)
o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia
i) o začiatku procesu;
ii) o možnosti účasti verejnosti;
iii) o čase a mieste akéhokoľvek
plánovaného verejného prerokovania;
iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať
príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené;
v)
o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno
predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok,
a
vi) o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú
činnosť sú k dispozícii, a
e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo
cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie.
3. Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé
fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom
2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese
o životnom prostredí.
4. Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené
všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.
5. Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov,
aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním
o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti.
6. Každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci, aby na účely
preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje
vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ako je to možné, prístup ku všetkým informáciám
týkajúcim sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas
účasti verejnosti, a to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej
informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku
4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň
a) popis miesta činnosti a fyzikálnu
a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu očakávaných rezíduí
a emisií;
b) popis významných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie;
c)
popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných
emisií;
d) netechnické zhrnutie vyššie uvedeného;
e) náčrt hlavných možností riešenia
vypracovaných žiadateľom a
f) hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym
právom postúpené orgánu verejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť
informovaná v súlade s odsekom 2.
7. Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo
v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek
pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu
k navrhovanej činnosti.
8. Každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené
výsledky účasti verejnosti.
9. Každá Strana zabezpečí, aby po prijatí rozhodnutia orgánom verejnej
moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. Každá Strana
sprístupní verejnosti text rozhodnutia spolu s odôvodneniami a úvahami, na ktorých
je rozhodnutie založené.
10. Každá Strana zabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí
alebo aktualizuje prevádzkové podmienky na činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia
odsekov 2 až 9 tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú.
11. Každá Strana uplatní v rámci svojho vnútroštátneho práva, a to v možnom
a primeranom rozsahu, ustanovenia tohto článku v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania
zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia.
Článok 7
Účasť verejnosti na tvorbe plánov, programov a politík týkajúcich sa životného
prostredia
Každá Strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia zabezpečujúce
účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím
v transparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie.
V rámci tohto systému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán
verejnej moci zistí verejnosť, ktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele
tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na
príprave politík súvisiacich so životným prostredím.
Článok 8
Účasť verejnosti na príprave vykonávacích predpisov a/alebo všeobecne použiteľných
právne záväzných normatívnych nástrojov
Každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti otvorené,
účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov
a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci,
ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
Na tento účel by mali byť vykonané
nasledujúce kroky:
a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;
b)
mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené
a
c) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo prostredníctvom
zastupiteľských poradných orgánov.
Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej
možnej miere.
Článok 9
Prístup k spravodlivosti
1. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý,
kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola zohľadnená,
bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná
alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku,
mal prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom
ustanoveným zákonom.
V tých prípadoch, keď Strana umožní takéto opravné prostriedky
pred súdom, zabezpečí, aby táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému
zákonom, a to bezodplatne alebo za nízky poplatok, k novému prejednaniu pred orgánom
verejnej moci alebo preskúmaniu pred nezávislým a nestranným orgánom iným ako súd.
Konečné
rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie.
Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa uvedie
vždy písomne.
2. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia
zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak
pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce
správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania
pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona
na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo
opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom
a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam
tohto dohovoru.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude
rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej
verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.
Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky
uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie
budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).
Ustanovenia
odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi
dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak
takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.
3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch
1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom
práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené
v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných
právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie
nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané
písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne
prístupné.
5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,
aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži
vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné
a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.
Článok 10
Stretnutie strán
1. Prvé stretnutie Strán sa uskutoční najneskôr do jedného roka po tom,
ako tento dohovor nadobudne platnosť. Riadne stretnutia Strán sa musia uskutočňovať
najmenej raz za každé dva roky, ak Strany nerozhodnú inak, alebo na základe písomnej
požiadavky ktorejkoľvek Strany podporenej najmenej tretinou Strán do šiestich mesiacov
odvtedy, ako bola požiadavka doručená výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej
komisie všetkým Stranám.
2. Strany na svojich stretnutiach uskutočňujú priebežné hodnotenie vykonávania
tohto dohovoru na základe pravidelných správ Strán a zohľadňujúc tento účel,
a) preskúmavajú
politiky a zákonné a metodologické prístupy v oblasti prístupu k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia z hľadiska ich ďalšieho zlepšovania;
b) vymieňajú si informácie o nadobudnutých
skúsenostiach pri uzatváraní a vykonávaní dvojstranných a mnohostranných zmlúv alebo
iných dojednaní, ktoré majú vzťah k účelom tohto dohovoru a na ktorých je zúčastnená
jedna alebo viac Strán;
c) hľadajú, ak je to vhodné, služby príslušných orgánov EHK
rovnako ako iných oprávnených medzinárodných orgánov a špecializovaných výborov primerane
vo všetkých otázkach so zámerom dosiahnuť účel tohto dohovoru;
d) ustanovia akékoľvek
podporné orgány, ak sa to ukáže nevyhnutné;
e) pripravia, ak je to vhodné, protokoly
k tomuto dohovoru;
f) zvážia a prijmú návrhy dodatkov k tomuto dohovoru v súlade s
ustanoveniami článku 14;
g) zvážia a uskutočnia akúkoľvek doplňujúcu činnosť, ktorá
môže byť potrebná na dosiahnutie účelu tohto dohovoru;
h) prerokujú a na svojom prvom
stretnutí na základe súhlasnej vôle všetkých Strán prijmú rokovací poriadok pre svoje
stretnutia a stretnutia podporných orgánov;
i) na svojom prvom stretnutí zhodnotia
svoje skúsenosti pri vykonávaní ustanovenia článku 5 ods. 9 a zvážia, ktoré kroky
sú nevyhnutné na ďalší rozvoj systému uvedeného v tom ustanovení, zohľadňujúc medzinárodné
procesy a vývojové trendy, vrátane vypracovania príslušného nástroja týkajúceho sa
registrov a súpisov prenosu a vypúšťania znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť prílohou
k tomuto dohovoru.
3. Stretnutie Strán môže, ak je to nevyhnutné, zvážiť vytvorenie finančných
nástrojov na základe súhlasnej vôle všetkých Strán.
4. Organizácia Spojených národov, jej odborné organizácie a Medzinárodná
agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek štát alebo regionálna hospodárska
integračná organizácia, ktoré sú podľa článku 17 oprávnené podpísať tento dohovor,
ale ktoré nie sú Stranami tohto dohovoru, a ktorákoľvek medzivládna organizácia pôsobiaca
v oblasti dotknutej týmto dohovorom sú oprávnené zúčastňovať sa ako pozorovatelia
na stretnutiach Strán.
5. Ktorákoľvek mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v oblasti dotknutej
týmto dohovorom a ktorá informovala výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie
o svojom želaní byť zastúpená na stretnutí Strán, má právo zúčastniť sa ako pozorovateľ,
pokiaľ aspoň jedna tretina zúčastnených Strán nevznesie námietku.
6. Na účely odsekov 4 a 5 pravidlá a postupy uvedené v odseku 2 písm. h)
upravia praktickú organizáciu účasti a ostatné príslušné podmienky.
Článok 11
Právo hlasovať
1. S výnimkou ustanovenou v odseku 2 má každá Strana tohto dohovoru jeden
hlas.
2. Regionálne hospodárske integračné organizácie vykonávajú právo hlasovať
o veciach spadajúcich do ich právomoci počtom hlasov zodpovedajúcim počtu ich členských
štátov, ktoré sú Stranami tohto dohovoru. Tieto organizácie nevykonávajú právo hlasovať,
ak ich členské štáty toto právo vykonávajú samostatne a naopak.
Článok 12
Sekretariát
Výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie bude vykonávať nasledujúce
činnosti sekretariátu:
a) zvolávanie a príprava stretnutí Strán;
b) rozosielanie správ
a iných materiálov obdržaných v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru Stranám;
c)
iné činnosti, o ktorých môžu Strany rozhodnúť.
Článok 13
Prílohy
Prílohy k tomuto dohovoru predstavujú jeho neoddeliteľnú časť.
Článok 14
Dodatky k dohovoru
1. Ktorákoľvek Strana môže navrhnúť dodatky k tomuto dohovoru.
2. Text akéhokoľvek navrhnutého dodatku k tomuto dohovoru musí byť predložený
písomne výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, ktorý ho predloží všetkým
Stranám minimálne 90 dní pred stretnutím Strán, na ktorom je navrhnuté jeho prijatie.
3. Strany vyvinú najvyššie úsilie na dosiahnutie dohody na základe súhlasnej
vôle všetkých Strán o navrhovanom dodatku k tomuto dohovoru. Ak boli všetky kroky
na dosiahnutie súhlasnej vôle všetkých Strán vyčerpané a dohoda nebola dosiahnutá,
dodatok sa prijme ako posledná možnosť trojštvrtinovou väčšinou hlasov prítomných
a hlasujúcich Strán na stretnutí.
4. Dodatky k tomuto dohovoru prijaté v súlade s odsekom 3 tohto článku
predloží depozitár všetkým Stranám na ratifikáciu, schválenie alebo prijatie. Dodatky
k tomuto dohovoru iné ako dodatky k prílohe nadobúdajú platnosť pre tie Strany, ktoré
ich ratifikovali, schválili alebo prijali na 90. deň odo dňa, keď bolo depozitárovi
doručené oznámenie o ratifikácii, schválení alebo prijatí minimálne tromi štvrtinami
týchto Strán. Pre ktorúkoľvek ďalšiu Stranu potom nadobúdajú platnosť na 90. deň
odo dňa, keď Strana uložila u depozitára listiny o ratifikácii, schválení alebo prijatí
dodatkov.
5. Každá Strana, ktorá nie je schopná schváliť dodatok k prílohe k tomuto
dohovoru, o tom písomne informuje depozitára do 12 mesiacov od dátumu oznámenia prijatia.
Depozitár bez odkladu oboznámi všetky Strany o obdržaných oznámeniach. Strana môže
kedykoľvek toto oznámenie nahradiť svojím schválením a po uložení listín o schválení
u depozitára sa dodatky k prílohe stanú pre túto Stranu platnými.
6. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu depozitárovho oznámenia uvedeného
v odseku 4 sa dodatok k prílohe stane účinným pre tie Strany, ktoré nezaslali depozitárovi
oznámenie podľa ustanovení odseku 5, za predpokladu, že takéto oznámenie nezaslala
viac ako tretina Strán.
7. Na účely tohto článku "prítomné a hlasujúce Strany" znamená Strany,
ktoré sú prítomné a odovzdajú kladný alebo záporný hlas.
Článok 15
Hodnotenie súladu
Na stretnutí Strán sa na základe súhlasnej vôle všetkých Strán vytvoria
nepovinné mechanizmy na posúdenie súladu s ustanoveniami tohto dohovoru, ktoré majú
nekonfrontačný, mimosúdny a konzultačný charakter. Tieto mechanizmy musia umožniť
primeranú účasť verejnosti a môžu tiež zahŕňať možnosť posúdiť stanoviská členov
verejnosti k záležitostiam týkajúcim sa tohto dohovoru.
Článok 16
Riešenie sporov
1. Ak vznikne medzi dvoma alebo viacerými Stranami spor o výklade a uplatnení
tohto dohovoru, hľadajú riešenie prostredníctvom rokovaní alebo prostredníctvom iných
prostriedkov urovnávania sporov prijateľných pre strany sporu.
2. Pri podpisovaní, ratifikovaní, prijímaní, schvaľovaní alebo pristupovaní
k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr môže Strana depozitárovi písomne deklarovať,
že v prípade sporu, ktorý nebol vyriešený v súlade s odsekom 1, prijme jeden alebo
obidva z nasledujúcich prostriedkov riešenia sporov ako povinný vo vzťahu ku ktorejkoľvek
Strane prijímajúcej rovnaký záväzok:
a) predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu
dvoru;
b) arbitráž v súlade s procesom uvedeným v Prílohe II.
3. Ak strany sporu prijmú obidva prostriedky riešenia sporov uvedené v
odseku 2, spor môže byť predložený len Medzinárodnému súdnemu dvoru, ak sa strany
nedohodnú inak.
Článok 17
Podpis
Tento dohovor je otvorený na podpis v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998 a
potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 21. decembra 1998 pre
členské štáty Európskej hospodárskej komisie rovnako ako pre štáty majúce štatút
pozorovateľa v Európskej hospodárskej komisii v zmysle odsekov 8 a 11 Rezolúcie Hospodárskej
a sociálnej rady 36 (IV) z 28. marca 1947 a pre regionálne hospodárske integračné
organizácie konštituované suverénnymi členskými štátmi Európskej hospodárskej komisie,
na ktoré ich členské štáty preniesli svoje právomoci týkajúce sa záležitostí upravených
týmto dohovorom vrátane právomoci uzatvárať zmluvy vzťahujúce sa na tieto záležitosti.
Článok 18
Depozitár
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov plní funkciu depozitára
tohto dohovoru.
Článok 19
Ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie
1. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi
štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami.
2. Tento dohovor je otvorený na pristúpenie od 22. decembra 1998 pre krajiny
a regionálne hospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17.
3. Akýkoľvek iný štát neuvedený v odseku 2, ktorý je členom Organizácie
Spojených národov, môže pristúpiť k tomuto dohovoru na základe súhlasu stretnutia
Strán.
4. Akákoľvek organizácia uvedená v článku 17, ktorá sa stane Stranou tohto
dohovoru bez toho, aby niektorý z jej členských štátov bol Stranou tohto dohovoru,
je viazaná všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z tohto dohovoru. V prípade organizácie,
ktorej jeden alebo viac členských štátov je Stranou tohto dohovoru, táto organizácia
a jej členské štáty sa dohodnú na svojich príslušných právomociach pri vykonávaní
povinností vyplývajúcich z tohto dohovoru. V takýchto prípadoch nie sú organizácia
a jej členské štáty oprávnené vykonávať práva v rámci tohto dohovoru konkurenčne.
5. Regionálne hospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17 vo
svojich listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení oznamujú rozsah
svojich právomocí vo vzťahu k záležitostiam upravovaným týmto dohovorom. Tieto organizácie
tiež informujú depozitára o všetkých podstatných zmenách v rozsahu ich právomocí.
Článok 20
Nadobudnutie platnosti
1. Tento dohovor nadobúda platnosť 90. deň odo dňa uloženia šestnástej
listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.
2. Na účely odseku 1 žiadne uloženie listiny regionálnou hospodárskou integračnou
organizáciou sa nepočíta ako ďalšie v prípade, že už došlo k uloženiu listín členskými
štátmi takejto organizácie.
3. Pre každý štát a organizáciu uvedenú v článku 17, ktoré ratifikovali,
prijali alebo schválili tento dohovor alebo k nemu pristúpili po tom, čo už bolo
uložených šestnásť listín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, tento
dohovor nadobúda platnosť 90. deň po dátume uloženia listín o ratifikácii, prijatí,
schválení alebo pristúpení týmto štátom alebo organizáciou.
Článok 21
Odstúpenie
Kedykoľvek po uplynutí troch rokov od dátumu, keď tento dohovor nadobudol
platnosť pre Stranu, tá môže od tohto dohovoru odstúpiť písomným oznámením depozitárovi.
Každé takéto odstúpenie nadobúda platnosť 90. deň od dátumu, keď bolo doručené depozitárovi.
Článok 22
Autentické texty
Originál tohto dohovoru, pre ktorý je anglický, francúzsky a ruský text
rovnako autentický, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.
V Aarhuse (Dánsko) dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstodeväťdesiatosem.
PRÍLOHA I
ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 6 ODS. 1 PÍSM. A)
1. Energetický priemysel:
- rafinérie ropy a plynu;
- prevádzky na splyňovanie
a skvapalňovanie;
- tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným príkonom
50 MW a viac;
- koksárenské pece;
- jadrové elektrárne a ostatné jadrové reaktory vrátane
ich rozobratia alebo vyradenia z prevádzky 1) (okrem výskumných zariadení na výrobu
alebo premenu štiepnych a obohatených materiálov, ktorých maximálny výkon nepresahuje
1 kW spojitého tepelného zaťaženia);
- prevádzky na spracovanie vyhoreného jadrového
paliva;
- prevádzky navrhnuté
- na výrobu alebo obohatenie jadrového paliva;
- na spracovanie
vyhoreného jadrového paliva alebo vysokorádioaktívneho odpadu;
- na konečné zneškodnenie
vyhoreného jadrového paliva;
- len na konečné zneškodnenie rádioaktívneho odpadu;
-
len na skladovanie (plánované na viac ako 10 rokov) vyhoreného jadrového paliva alebo
rádioaktívneho odpadu na inom mieste, ako je miesto výroby.
2. Výroba a spracovanie kovov:
- prevádzky na praženie a spekanie kovovej
rudy (vrátane sulfidovej rudy);
- prevádzky na výrobu surového železa alebo ocele
(prvotným alebo druhotným tavením) vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou
2,5 tony za hodinu;
- prevádzky na spracovanie železných kovov:
i) valcovne plechu
za tepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu;
ii) kováčske dielne
s bucharmi, ktorých energia presahuje 50 kJ na buchar, kde používaná tepelná energia
presahuje 20 MW;
iii) zariadenia na povrchovú úpravu kovovými zliatinami, kde vstup
presahuje 2 tony surovej ocele za hodinu;
- zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou
presahujúcou 20 ton za deň;
- prevádzky
i) na výrobu neželezných surových kovov z rúd,
koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými
procesmi;
ii) na tavenie vrátane legovania neželezných kovov vrátane kovového šrotu
(zjemňovanie, liatie atď.) s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony denne pre olovo
a kadmium alebo 20 ton denne pre ostatné kovy;
- prevádzky na povrchovú úpravu kovov
a plastov používajúce elektrolytický alebo chemický proces, kde objem používaných
kadí presahuje 30 m3.
3. Priemysel spracujúci minerály a horniny:
- prevádzky na výrobu cementového
slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton denne alebo
vápna v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton denne alebo v
iných peciach presahujúcich výrobnú kapacitu 50 ton denne;
- prevádzky na výrobu azbestu
a výrobkov obsahujúcich azbest;
- prevádzky na výrobu skla vrátane sklených vlákien
s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton denne;
- prevádzky na tavenie minerálnych
látok vrátane výroby minerálnych vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton
denne;
- prevádzky na výrobu keramických výrobkov vypálením, hlavne škridiel, tehál,
žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou presahujúcou
75 ton denne a/alebo kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a úžitkovou kapacitou pece
presahujúcou 300 kg/m3.
4. Chemický priemysel: Výroba v zmysle kategórií činností uvedených
v tomto odseku znamená výrobu látok alebo skupín látok uvedených v písmenách a) až
g) v priemyselnom meradle:
a) chemické prevádzky na výrobu základných organických
chemikálií, ako sú
i) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo
nenasýtené, alifatické alebo aromatické);
ii) uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú
alkoholy, aldehyhy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy,
epoxidové živice;
iii) uhľovodíky obsahujúce síru;
iv) dusíkaté uhľovodíky, ako sú
amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny obsahujúce skupinu
dusičnanovú, nitrilovú, kyanidovú alebo izokyanidovú;
v) uhľovodíky obsahujúce fosfor;
vi)
halogénové uhľovodíky;
vii) organokovové zlúčeniny;
viii) základné plasty (polyméry,
syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe);
ix) syntetické gumy;
x) farby a
pigmenty;
xi) povrchovoaktívne látky a surfaktanty;
b) chemické prevádzky na výrobu
základných anorganických chemikálií, ako sú
i) plyny, ako sú čpavok, chlór alebo
chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka,
vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid;
ii) kyseliny, ako sú kyselina chrómová, kyselina
fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina
sírová, oleum, kyseliny obsahujúce síru;
iii) zásady, ako sú hydroxid amónny, hydroxid
draselný, hydroxid sodný;
iv) soli, ako sú chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan
draselný, uhličitan sodný, tetraboritan sodný, dusičnan strieborný;
v) nekovy, oxidy
kovov alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú karbid vápenatý, kremík, karbid kremičitý;
c)
chemické prevádzky na výrobu fosforečných, dusíkatých a draselných hnojív (jednoduchých
alebo kombinovaných);
d) chemické prevádzky na výrobu základných prostriedkov na ochranu
rastlín a výrobu biocídov;
e) prevádzky využívajúce chemické alebo biologické procesy
na výrobu základných farmaceutických výrobkov;
f) chemické prevádzky na výrobu výbušnín;
g)
chemické prevádzky, ktoré používajú chemické alebo biologické procesy na výrobu bielkovinových
prídavných látok do krmív, kvasu a iných bielkovinových látok.
5. Odpadové hospodárstvo:
- prevádzky na spaľovanie, zhodnotenie, chemické
spracovanie alebo skládkovanie nebezpečného odpadu;
- prevádzky na spaľovanie komunálneho
odpadu s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu;
- prevádzky na zneškodňovanie nie
nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;
- skládky prijímajúce
viac ako 10 ton za deň alebo s celkovou kapacitou presahujúcou 25 000 ton okrem skládok
inertného odpadu.
6. Čistiarne odpadových vôd s kapacitou presahujúcou ekvivalent 150 000
obyvateľov.
7. Priemyselné podniky na
a) výrobu buničiny z dreva alebo podobných
vláknitých materiálov;
b) výrobu papiera a lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou
20 ton denne.
8.
a) Výstavba spojení pre diaľkovú železničnú dopravu alebo výstavba
letísk 2) so základnou dĺžkou vzletovej a pristávacej dráhy 2 100 m alebo viac;
b)
výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá; 3)
c) výstavba nových štvor- a viacprúdových
ciest alebo prestavba a/alebo rozšírenie existujúcich dvoj- alebo menejprúdových
ciest na štvor- a viacprúdové, kde takáto nová cesta alebo prestavovaný alebo rozširovaný
úsek cesty by mal 10 km alebo viac nepretržitej dĺžky.
9.
a) Vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú vodnú dopravu,
ktoré dovoľujú plavbu lodí s výtlakom viac ako 1 350 ton;
b) obchodné prístavy, prístaviská
na nakladanie a vykladanie spojené s pevninou a vonkajšie prístavy (okrem železničných),
ktoré môžu prijať lode s výtlakom viac ako 1 350 ton.
10. Odber podzemnej vody alebo systémy umelého dopĺňania podzemnej vody,
kde ročný objem odobratej alebo doplnenej vody je rovný alebo presahuje 10 miliónov
kubických metrov.
11.
a) Diela na prenos vody medzi povodiami riek s cieľom predchádzať
nedostatku vody, keď množstvo presunutej vody presahuje 100 miliónov kubických metrov
ročne;
b) v ostatných prípadoch diela na prenos vody medzi povodiami riek, keď viacročný
priemerný prietok v oblasti odberu presahuje 2 000 miliónov kubických metrov ročne
a keď množstvo presunutej vody presahuje 5% tohto prietoku. V oboch prípadoch sú
vylúčené prenosy pitnej vody potrubím.
12. Ťažba ropy a zemného plynu na komerčné účely, ak vyťažené množstvo
presahuje 500 ton denne v prípade ropy a 500 000 kubických metrov denne v prípade
zemného plynu.
13. Priehrady a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo trvalé uskladnenie
vody, kde nový alebo dodatočný objem zadržiavanej alebo uskladnenej vody presahuje
10 miliónov kubických metrov.
14. Potrubia na dopravu plynu, ropy alebo chemikálií s priemerom väčším
ako 800 mm a dĺžkou väčšou ako 40 km.
15. Prevádzky na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac ako
a) 40 000 miest pre hydinu;
b) 2 000 miest pre produkciu ošípaných (nad 30 kg) alebo
c)
750 miest pre prasnice.
16. Kameňolomy a povrchová ťažba, ak plocha povrchu miesta ťažby presahuje
25 hektárov, alebo ťažba rašeliny, ak plocha povrchu miesta presahuje 150 hektárov.
17. Výstavba visutých vedení elektrického prúdu s napätím 220 kV alebo
viac a s dĺžkou viac ako 15 km.
18. Zariadenia na skladovanie ropy, petrochemických alebo chemických
výrobkov s kapacitou väčšou, ako je 200 000 ton alebo viac.
19. Ostatné činnosti:
- prevádzky na predprípravu (činnosti, ako sú
pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenie vlákien alebo textílií, ak ich spracovateľská
kapacita presahuje 10 ton denne;
- prevádzky na výrobu koží, ak ich výrobná kapacita
presahuje 12 ton hotových výrobkov denne;
- a) bitúnky s výrobnou kapacitou väčšou,
ako je 50 ton denne;
b) spracovanie a úprava zameraná na výrobu potravín zo
i) živočíšnych
surovín (okrem mlieka) s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako 75 ton
denne;
ii) rastlinných surovín s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako
300 ton denne (priemerná hodnota vyrátaná za štvrťrok);
c) spracovanie a úprava mlieka,
ak je množstvo spracúvaného mlieka väčšie ako 200 ton denne (priemerná hodnota vyrátaná
za rok);
- prevádzky na zneškodňovanie a spracovanie mŕtvych tiel zvierat a živočíšneho
odpadu so spracovateľskou kapacitou presahujúcou 10 ton denne;
- prevádzky na povrchovú
úpravu látok, predmetov alebo výrobkov používajúce organické rozpúšťadlá, hlavne
nanášanie ochranných náterov, tlač, natieranie, odmasťovanie, vodovzdorná úprava,
kalibrácia (obrábanie na presnú veľkosť), maľovanie, čistenie alebo impregnácia so
spotrebou viac ako 150 kg denne alebo viac ako 200 ton ročne;
- prevádzky na výrobu
uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou.
20. Ktorákoľvek činnosť neuvedená v bodoch 1 - 19, kde je podľa vnútroštátneho
práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné
prostredie.
21. Ustanovenia článku 6 ods. 1 písm. a) sa nevzťahujú na ktorýkoľvek
z vyššie uvedených projektov vypracovaných iba alebo najmä pre vývoj a testovanie
nových metód a výrobkov počas doby kratšej ako dva roky, pokým nie je pravdepodobné,
že by mohli mať za následok nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo zdravie.
22. Akákoľvek zmena alebo rozšírenie činností, kde takáto zmena alebo
rozšírenie splní kritériá/limity ustanovené v tejto prílohe, bude predmetom článku
6 ods. 1 písm. a). Akákoľvek iná zmena alebo rozšírenie činností bude predmetom článku
6 ods. 1 písm. b).
Poznámky
1) Jadrové elektrárne a jadrové reaktory sa nepovažujú za
takéto zariadenie, keď všetko jadrové palivo a ostatné rádioaktivitou kontaminované
prvky boli natrvalo odstránené z miesta prevádzky.
2) Na účely tohto dohovoru "letisko"
znamená letisko, ktoré vyhovuje definícii uvedenej v dohovore z Chicaga z roku 1944
ustanovujúcom Medzinárodnú organizáciu pre civilné letectvo (ICAO) (Príloha 14).
3)
Na účely tohto dohovoru "rýchlostná komunikácia" znamená cestu, ktorá vyhovuje definícii
uvedenej v Európskej dohode o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou z 15. novembra
1975.
PRÍLOHA II
ARBITRÁŽ
1. V prípade sporu postúpenému na arbitráž podľa článku 16 ods. 2 tohto
dohovoru strana alebo strany oznámia sekretariátu predmet sporu a označia najmä články
tohto dohovoru, o ktorých interpretáciu alebo aplikáciu ide. Sekretariát zašle obdržané
informácie všetkým Stranám tohto dohovoru.
2. Arbitrážny súd pozostáva z troch členov. Žalujúca strana alebo strany,
ako aj druhá strana alebo strany sporu si určia arbitra a takto navrhnutí arbitri
určia spoločnou dohodou tretieho arbitra, ktorý bude predsedom arbitrážneho súdu.
Takto zvolený arbiter nesmie byť štátny príslušník ani jednej strany sporu, nesmie
mať zvyčajné bydlisko na území ani jednej z týchto strán, nesmie byť zamestnaný žiadnou
z nich ani nesmie byť nijako inak do prípadu zainteresovaný.
3. Ak nebol do dvoch mesiacov od určenia druhého arbitra určený predseda
arbitrážneho súdu, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie na požiadanie
ktorejkoľvek strany sporu určí predsedu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.
4. Ak si jedna zo strán sporu neurčí arbitra do dvoch mesiacov po obdržaní
žiadosti, môže o tom druhá strana informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej
komisie, ktorý určí predsedu arbitrážneho súdu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.
Po svojom určení predseda arbitrážneho súdu požiada stranu, ktorá si neurčila arbitra,
aby tak urobila do dvoch mesiacov. Ak tak v danej lehote neurobí, predseda o tom
informuje výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý toto určenie
vykoná v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.
5. Arbitrážny súd rozhodne v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami
tohto dohovoru.
6. Každý arbitrážny súd vytvorený na základe ustanovení tejto prílohy
vypracuje svoj rokovací poriadok.
7. Rozhodnutia arbitrážneho súdu, procesné i o skutkovej podstate, sa
prijímajú väčšinou hlasov jeho členov.
8. Súd smie urobiť všetky primerané opatrenia na to, aby zistil fakty.
9. Strany sporu budú uľahčovať prácu arbitrážneho súdu a najmä, použijúc
všetky svoje dostupné prostriedky,
a) poskytnú mu všetky príslušné dokumenty, vybavenie
a informácie;
b) umožnia mu, ak je to potrebné, privolať svedkov alebo odborníkov
a obdržať ich dôkazy.
10. Strany a arbitri budú chrániť dôvernosť každej informácie, ktorú
obdržali ako dôvernú počas pojednávania arbitrážneho súdu.
11. Arbitrážny súd môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť dočasné
ochranné opatrenia.
12. Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví na pojednávanie arbitrážneho
súdu alebo nie je schopná obhajoby, druhá strana smie požiadať súd, aby pokračoval
v pojednávaní a vyniesol konečné rozhodnutie. Neprítomnosť strany alebo jej neschopnosť
sa obhajovať nemôže predstavovať prekážku v pojednávaní.
13. Arbitrážny súd smie prerokovať a určiť protinávrhy vyplývajúce priamo
z podstaty veci sporu.
14. Pokým arbitrážny súd nerozhodne inak z dôvodu jednotlivých okolností
prípadu, súdne trovy vrátane odmien členom súdu znášajú strany sporu rovnakým dielom.
Súd musí evidovať všetky svoje výdavky a musí stranám o nich poskytnúť záverečnú
správu.
15. Ktorákoľvek Strana tohto dohovoru, ktorá má právny záujem na podstate
veci sporu a ktorá by mohla byť ovplyvnená rozhodnutím o prípade, smie so súhlasom
súdu zasahovať do pojednávania.
16. Arbitrážny súd vydá svoje rozhodnutie do piatich mesiacov od dátumu,
keď bol ustanovený, pokým nezistí, že je nevyhnutné predĺžiť túto lehotu o dobu,
ktorá by nemala presiahnuť päť mesiacov.
17. K rozhodnutiu arbitrážneho súdu musí byť pripojené odôvodnenie.
Rozhodnutie je konečné a záväzné pre všetky strany sporu.
Arbitrážny súd zašle rozhodnutie
stranám sporu a na sekretariát. Sekretariát zašle obdržané informácie všetkým Stranám
tohto dohovoru.
18. Akýkoľvek spor, ktorý môže vzniknúť medzi Stranami, týkajúci sa výkladu
alebo vykonania rozhodnutia smie byť podaný ktoroukoľvek stranou na arbitrážny súd,
ktorý vyniesol rozhodnutie alebo, ak tento súd nemôže byť týmto zaviazaný, na ďalší
arbitrážny súd vytvorený na tento účel tým istým spôsobom ako prvý.