Právo na informácie a jemu zodpovedajúca povinnosť normatívne vymedzených subjektov informácie sprístupniť je kľúčovým prvkom vzťahu medzi štátom a územnou samosprávou na jednej strane a jednotlivcom na druhej strane. Zmyslom práva na informácie je vytvorenie predpokladov pre participáciu občianskej spoločnosti, resp. jednotlivca na veciach verejných, ako aj pre slobodné utváranie názorov jednotlivca, ktorého predpokladom je práve jeho informovanosť.
1)
Je preto len prirodzené, že normatívna úprava práva na informácie a jej súdna reflexia je predmetom živého záujmu právnej vedy, ktorý sa potom odráža v relatívne bohatej odbornej spisbe tak slovenskej proveniencie,2)
ako aj českej proveniencie.3)
Jedným z najnovších knižných príspevkov do tejto odbornej spisby je publikácia IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár; vydaná vo vydavateľstve C. H. Beck, Bratislava (ďalej len "recenzovaný komentár").4)
Recenzovaný komentár (po predhovore) uvádza rozsiahly výklad k predmetu úpravy zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o slobode informácií"). Na zmienku o význame slobodného prístupu k informáciám a o počiatkoch slobodného prístupu k informáciám nadväzuje exkurz o medzinárodnej a európskej úprave, a to vrátane poukazu na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva. Bez povšimnutia potom nezostáva ani Aarhuský dohovor.
5)
Pokiaľ ide o vnútroštátnu úpravu, osobitne cenný je výklad o princípoch, na ktorých spočíva normatívna úprava práva na informácie. Žiaľ, interpretácia vzťahu zákona o slobode informácií k iným zákonom regulujúcim prístup k informáciám v dispozičnej sfére určitých normatívne vymedzených subjektov je pomerne stručná. Konštatovanie, že zákon o slobode informácií pôsobí vo vzťahu k iným zákonom ako
lex generalis
, a že špeciálne zákony derogujú jeho postavenie v rozsahu, v ktorom samé upravujú problematiku poskytovania informácií
6)
sa, navyše, javí byť vzhľadom na stanoviská prezentované v aktuálnej správnej súdnej praxi ako problematické. Tá totiž vo viacerých rozhodnutiach vníma vzťah