Mgr. Ľubomíra Šoltysová

Právo na informácie a jemu zodpovedajúca povinnosť normatívne vymedzených subjektov informácie sprístupniť je kľúčovým prvkom vzťahu medzi štátom a územnou samosprávou na jednej strane a jednotlivcom na druhej strane. Zmyslom práva na informácie je vytvorenie predpokladov pre participáciu občianskej spoločnosti, resp. jednotlivca na veciach verejných, ako aj pre slobodné utváranie názorov jednotlivca, ktorého predpokladom je práve jeho informovanosť.1) Je preto len prirodzené, že normatívna úprava práva na informácie a jej súdna reflexia je predmetom živého záujmu právnej vedy, ktorý sa potom odráža v relatívne bohatej odbornej spisbe tak slovenskej proveniencie,2) ako aj českej proveniencie.3) Jedným z najnovších knižných príspevkov do tejto odbornej spisby je publikácia IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár; vydaná vo vydavateľstve C. H. Beck, Bratislava (ďalej len "recenzovaný komentár").4)

Jedným zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie je fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Príspevok analyzuje práve právnu úpravu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, presnejšie jej interpretáciu v správnej súdnej praxi. Osobitná pozornosť je pritom venovaná problematike vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, v kontexte fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, ako aj problematike sprístupnenia informácie spôsobom, ktorý žiadateľ o sprístupnenie informácie nepovažuje za korektný, v dôsledku čoho potom zastáva názor, že došlo k fikcii rozhodnutia o nesprístupnenie informácie.

"Odôvodnenie rozhodnutia civilného súdu nie je dostatočným podkladom pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností."

"Keďže konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má povahu nesporového konania, jeho predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych alebo iných vecnoprávnych sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné výlučne súdy v civilnom sporovom konaní. To však neznamená, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno opraviť, t.j. zmeniť vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v katastri nehnuteľností.

Konanie o zázname predstavuje v praxi frekventovaný druh katastrálneho konania, v ktorom sa vykonáva zápis vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnutelnosti do katastra nehnutelnostl. Predmetný článok približuje konanie o zázname optikou kritickej reflexie správnej súdnej praxe. Osobitná pozornost je pritom venovaná uplatňovaniu základných pravidiel správneho konania a princípov dobrej správy v konaní o zázname a tiež súdnemu prieskumu opatrení okresného úradu v konaní o zázname.

Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. V príspevku analyzujeme normatívnu reguláciu práva spoluvlastníka na sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Našej pozornosti neuniká ani problematika podmienok a rozsahu práva spoluvlastníka na sprístupnenie údaja o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorej účastníkom nebol.  

Premlčacia lehota na uplatnenie nároku podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, aby mu ponúkol na kúpu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, a to za rovnakých podmienok, za akých ho sám nadobúdateľ nadobudol, začína plynúť až od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na základe relatívne neplatnej zmluvy, a nie už od okamihu uzavretia tejto relatívne neplatnej zmluvy.

Normatívna úprava zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností už dlhšiu dobu v kontexte pokrokov v oblasti informačných technológií, ako aj v kontexte ochrany súkromia a osobných údajov, implikuje viaceré interpretačné polemiky. Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu formálnej publicity zbierky listín katastrálneho operátu de lege lata. Osobitnú pozornosť pritomautori venujú otázke možnosti sprístupnenia zmlúv uložených v zbierke listín katastrálneho operátu.