Jedným zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie je fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Príspevok analyzuje práve právnu úpravu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, presnejšie jej interpretáciu v správnej súdnej praxi. Osobitná pozornosť je pritom venovaná problematike vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, v kontexte fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, ako aj problematike sprístupnenia informácie spôsobom, ktorý žiadateľ o sprístupnenie informácie nepovažuje za korektný, v dôsledku čoho potom zastáva názor, že došlo k fikcii rozhodnutia o nesprístupnenie informácie.
One of the ways of processing a request for disclosure of information is the fiction of a decision not to disclose information.The article in question analyses the legislation on the fiction not to disclose information, more precisely its interpretation in administrative judicial practice. Special attention is paid to the issue of processing a request for disclosure of information that the obligated person does not have available, in the context of the fiction of a decision not to disclose information, as well as to the issue of disclosing information in a way that the applicant for disclosure of information does not consider to be correct, as a result of which the applicant for disclosure of information believes that the decision not to disclose information was made.
ŠOLTYSOVÁ, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie; Justičná revue, 77, 2025, č. 3, s. 285 – 296.
Kľúčové slová: informácia, sprístupnenie informácie, fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie, povinná osoba, publicita verejnej správy.
Key words: information, provision of information, fiction of non-disclosure of information, obliged person, public administration publicity.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
1 ÚVOD
Právo na informácie, jedno zo základných politických práv,
1)
predstavuje nevyhnutný predpokladov pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti, keďže garantuje prístup jednotlivca, resp. verejnosti k informáciám týkajúcim sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb a o hospodárení s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, a teda umožňuje verejnú kontrolu orgánov verejnej moci zo strany verejnosti.
2)
Efektívne naplnenie účelu práva na informácie, ktorého realizácia je v rovine podústavného práva upravená predovšetkým v zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o slobode informácií"), pritom predpokladá včasný prístup jednotlivca, resp. verejnosti k informáciám, na ktoré má v medziach ústavného poriadku právo.
3)
Keďže subjekt povinný sprístupňovať informácie v režime zákona o slobode informácií (ďalej len "povinná osoba") by mohol mariť efektívne naplnenie účelu práva na informácie nielen vydaním nezákonného rozhodnutia o nesprístupnení informácie,
4)
ale aj svojou nečinnosťou, zákonodarca ako nástroj ochrany žiadateľa o sprístupnenie informácie (ďalej len "žiadateľ"), presnejšie jeho práva na informácie, ustanovil inštitút fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie ako opatrenie proti nečinnosti povinnej osoby.
5)
Cieľom tohto príspevku je analýza právnej úpravy inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie podľa zákona o slobode informácií v správnej súdnej praxi. Bez povšimnutia v rámci tejto analýzy nezostáva problematika nečinnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií (ďalej len "súkromno právna osoba"), problematika vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, či problematika sprístupnenia informácie spôsobom, ktorý žiadateľ nepovažuje za úplný, a to pochopiteľne v kontexte inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Na druhej strane, príspevok nereflektuje dôsledky konceptu tzv. paralelného pôsobenia zákona o slobode informácií a osobitných právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám, ktoré majú orgány verejnej moci k dispozícii,
6)
vo vzťahu k inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
7)
Predmetný koncept a z neho vyplývajúce dôsledky vo vzťahu k inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie si totiž zasluhujú podstatne širšiu pozornosť v rámci samostatného príspevku.
2 FIKCIA ROZHODNUTIA O NESPRÍSTUPNENÍ INFORMÁCIE AKO DÔSLEDOK NEČINNOSTI POVINNEJ OSOBY
V záujme ochrany žiadateľa, presnejšie v záujme ochrany jeho práva na informácie, zákonodarca v zákone o slobode informácií ustanovil, že ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie neposkytla informáciu, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
8)
Zákonodarca tak ako jeden zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie ustanovil "vydanie" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie, resp. fikciu rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
9)
2.1 Nečinnosť povinnej osoby a fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie
K "vydaniu" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie, resp. k fikcii rozhodnutia o nesprístupnení informácie
de lege lata
dochádza vtedy, keď je povinná osoba v konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie v režime zákona o slobode informáciív zákonnej lehote nečinná.
10)
Dôvod nečinnosti povinnej osoby v zákonnej lehote je pritom bez právneho významu. Takisto je bez právneho významu, či ide o nečinnosť vo forme omisívneho konania (t. j. nekonania opomenutím) alebo komisívneho konania (t. j. úmyselného nekonania).
11)
Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je v konečnom dôsledku (špecifickým) nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby,
12)
ktorého účelom je urgovanie sprístupnenia informácie, resp. urgovanie vydania faktického ("skutočného") rozhodnutia o nesprístupnení informácie aj po uplynutí zákonnej lehoty.
13)
Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie sa preto "uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického ("skutočného") rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má faktické rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií."
14)
Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie teda nebráni povinnej osobe, aby aspoň následne sprístupnila informáciu alebo vydala faktické ("skutočné") rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
15)
Z hľadiska možnosti následného sprístupnenia informácie alebo vydania faktického ("skutočného") rozhodnutia o nesprístupnení informácie je bez právneho významu plynutie času, ako aj to, či žiadateľ (ne)podal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie.
Predpokladom "vydania" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie je nečinnosť povinnej osoby v zákonnej lehote, t. j. skutočnosť, že povinná osoba informáciu neposkytla, nesprístupnila ani nevydala písomné rozhodnutie o jej nesprístupnení v zákonnej lehote.
16)
Písomným rozhodnutím o nesprístupnení informácie je pritom aj list povinnej osoby s negatívnou rozhodovacou právomocou vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie,
17)
z obsahu ktorého materiálne vyplýva, že povinná osoba informáciu nesprístupní (ďalej aj len "list o nesprístupnení informácie").
18)
Za určitých okolností totiž aj list môže mať povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy. List o nesprístupnení informácie, "vydaný" v zákonnej lehote povinnou osobou s negatívnou rozhodovacou právomocou vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie tak spravidla (nie však vždy a nie nevyhnutne) vylučuje nastúpenie fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie
19)
rovnako ako poskytnutie, resp. sprístupnenie informácie alebo vydanie "riadneho" písomného (negatívneho) rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
2.2 Nečinnosť súkromnoprávnej osoby ako povinnej osoby a fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie
Nie každý prípad nečinnosti povinnej osoby v zákonnej lehote má (bez ďalšieho) za následok "vydanie" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie z jej strany. Súkromnoprávna osoba totiž nemôže vydať písomné negatívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie a ani fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
20)
Tomuto záveru nasvedčuje aj stanovisko prezentované v rámci komentárovej literatúry, v ktorej bolo konštatované, že "niektoré povinné osoby ako súkromnoprávne subjekty nemajú rozhodovaciu právomoc - nie sú oprávnené viesť konanie a rozhodovať (vydať rozhodnutia). Ide najmä o prípady obchodných spoločností podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Tieto subjekty majú síce informačnú povinnosť, no v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácií musia zvoliť odlišný procesný postup. Z časového hľadiska, ak povinná osoba zastáva názor, že informáciu nemožno sprístupniť, musí bezodkladne dať podnet príslušnému orgánu na rozhodnutie vo veci. Podnet musí dať príslušnej osobe najneskôr do 3 dní odo dňa, od kedy jej uplynula zákonná lehota na poskytnutie požadovaných informácií."
21)
Nečinnosť súkromnoprávnej osoby teda, vzhľadom na absenciu jej negatívnej rozhodovacej právomoci v oblasti slobodného prístupu k informáciám,
22)
neznamená, že táto povinná osoba "vydala" fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Pochopiteľne, ani potenciálny list súkromnoprávnej osoby, z ktorého obsahu materiálne vyplýva, že povinná osoba informáciu nesprístupní, nemožno vnímať ako písomné (vadné) negatívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Postup súkromnoprávnej osoby, kedy tá formou listu oznámi žiadateľovi, že informácie nesprístupní, ako aj nečinnosť tejto osoby a nesplnenie si jej povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií však môže viesť k "vydaniu" fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby podľa § 2 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o slobode informácií. V takom prípadeje potrebné odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu podať povinnej osobe podľa § 2 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o slobode informácií, a nie súkromnoprávnej osobe.
23)
Nesprávne podanie odvolania v uvedenom prípade súkromnoprávnej osobe však v zásade nemôže byť na ťarchu odvolateľa, keďže táto povinná osoba má potom odvolanie postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie.
24)
3 INFORMÁCIA, KTORÚ POVINNÁ OSOBA NEMÁ K DISPOZÍCII A FIKCIA ROZHODNUTIA O NESPRÍSTUPNENÍ INFORMÁCIE
Povinná osoba má
de lege lata
povinnosť sprístupniť informáciu, ktorú má k dispozícii,
25)
a to nielen takú, ktorú má fakticky k dispozícii, ale aj takú, ktorú musí mať k dispozícii. Ak povinná osoba informáciu v rozpore s relevantnými právnymi predpismi nemá k dispozícii, musíju doplniť a následne sprístupniť.Na druhej strane informáciu, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, pochopiteľne sprístupniť nemôže. Skutočnosť, že povinná osoba informáciu nemá k dispozícii, ju však, samozrejme, nezbavuje povinnosti riadne vybaviť žiadosť o sprístupnenie informácie. V prípade žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, preto musí povinná osoba vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie s náležitosťami v zmysle relevantných ustanovení správneho poriadku.
26)
Uvedenému záveru nasvedčuje ustanovenie zákona o slobode informácií, podľa ktorého - ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, ibaže žiadosť bola odložená.
27)
Dôsledkom stanoviska, podľa ktorého aj v prípade žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, musí vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie, je to, že aj vo vzťahu k vybaveniu takejto žiadosti o sprístupnenie informácie prichádza do úvahy fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Ak teda povinná osoba nevybaví žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorú nemá k dispozícii, v zákonnej lehote aspoň formou listu, z ktorého obsahu materiálne vyplýva, že informáciu nesprístupní, nastúpi fikcia rozhodnutia o nesprístupnení tejto informácie.
4 SPRÍSTUPNENIE INFORMÁCIE A FIKCIA ROZHODNUTIA O NESPRÍSTUPNENÍ INFORMÁCIE
Obsah a rozsah sprístupnenej informácie je, resp. môže byť v určitých prípadoch v rozpore s predstavou žiadateľa o (predpokladanom) obsahu a rozsahu požadovanej informácie. Relevantnou preto nesporne je otázka, či a ak áno, za akých podmienok, prípadne v akom rozsahu možno v prípade formálneho sprístupnenia informácie uvažovať o fiktívnom rozhodnutí o nesprístupnení informácie alebo jej časti.
Podľa správnej súdnej praxe, ak v zákonnej lehote povinná osoba poskytne žiadateľovi informácie, aj keď v inom ako požadovanom rozsahu, znamená to, že informáciu sprístupnila.
28)
Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, pritom bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani porušenie práva na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
29)
V kontexte úvah o sprístupnení informácie a fikcii rozhodnutia o nesprístupnení informácie nemožno nechať bez povšimnutia otázku postupu
lege artis
v prípade, ak povinná osoba síce formálne informáciu sprístupní, resp. má za to, že informáciu sprístupnila, avšak žiadateľ informáciu za sprístupnenú nepovažuje, v dôsledku čoho v danej veci podá odvolanie, resp. rozklad (ďalej len "riadny opravný prostriedok"). Je pritom nesporné, že obsahom základného práva na prijímanie informácie nie je právo dostávať informáciu podľa predstáv a očakávaní žiadateľa.
30)
Takisto je zrejmé, že zákon o slobode informácií proti sprístupneniu informácie nepripúšťa opravný prostriedok.
31)
Napriek tomu sa javí byť súladným s relevantnou právnou úpravou, že ak žiadateľ proti písomnosti povinnej osoby, ktorou tá formálne informáciu sprístupnila, alebo proti žiadateľom tvrdenému fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie alebo časti informácie podá riadny opravný prostriedok, musí sa povinná osoba, resp. orgán príslušný rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku (ďalej len "príslušný orgán") s týmto opravným prostriedkom zaoberať. Je teda potrebné zo strany príslušného orgánu preskúmať zákonnosť sprístupnenia informácie a tiež, či nenastali skutočnosti poukazujúce na to, že niektoré informácie reálne sprístupnené neboli, a teda, či vo vzťahu k nim nedošlo k "vydaniu" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Inými slovami, v uvedenom prípade je potrebné posúdiť, či formálne poskytnutie informácie nepredstavuje reálne odmietnutie poskytnutia informácie.
32)
Pokiaľ príslušný orgán dospeje k záveru, že informácia bola riadne sprístupnená,nebude vydávať rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, ale iba oznámi žiadateľovi výsledok prešetrenia.
33)
Ak totiž bola informácia riadne sprístupnená, riadny opravný prostriedok nebol prípustný, v dôsledku čoho ani nebude existovať relevantný podklad pre formalizované rozhodovanie príslušného orgánu. Príslušný orgán pristúpi k formalizovanému rozhodovaniu a vydaniu rozhodnutia len vtedy, ak zistí dôvodnosť riadneho opravného prostriedku, a to v tom zmysle, že skutočne žiadosti o sprístupnenie informácie nebolo (aspoň v časti) vyhovené. Tak oznámenie o výsledku prešetrenia (majúce povahu opatrenia príslušného orgánu ako orgánu verejnej správy), ako aj eventuálne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku bude spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva.5 PRIESKUM FIKTÍVNEHO ROZHODNUTIA O NESPRÍSTUPNENÍ INFORMÁCIE
5.1 Prieskum fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v správnom konaní
Fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie je (pochopiteľne) "spôsobilým" predmetom prieskumu v rámci správneho konania. Žiadateľ môže proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok,
34)
ako aj mimoriadny opravný prostriedok, resp. prostriedok
sui generis
, t. j. protest prokurátora (ďalej len "opravný prostriedok"). Opravnému prostriedku podanému proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie (podanému včas oprávnenou osobou) je pritom v zásade vždy potrebné vyhovieť. Žiadateľ má totiž právo na to, aby povinná osoba s rozhodovacou právomocou vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, pokiaľ tejto žiadosti nemieni vyhovieť, rozhodla o nesprístupnení informácie a to formou rozhodnutia, ktoré obsahuje náležitosti rozhodnutia v zmysle relevantných ustanovení správneho poriadku.
35)
Toto rozhodnutie je pritom potrebné odôvodniť tak, aby sa z odôvodnenia mohol žiadateľ dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Ak povinná osoba s rozhodovacou právomocou vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie takto nepostupuje, v konečnom dôsledku odníme žiadateľovi právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na orgáne príslušnom rozhodovať o odvolaní alebo o rozklade (ďalej len "odvolací orgán"), a v konečnom dôsledku je jej rozhodnutie nezákonné. Na túto nezákonnosť rozhodnutia povinnej osoby s rozhodovacou právomocou potom musí reagovať odvolací orgán, a to tak, že takéto rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
36)
Pokiaľ však odvolací orgán potvrdí fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je teda rozhodnutím nezákonným.Pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie nemožno zmeniť toto rozhodnutie tak, že povinná osoba informáciu nesprístupňuje, žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovuje alebo že žiadosť o sprístupnenie informácie odmieta. "Výrok" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie totiž znamená práve to, že informácia sa nesprístupňuje alebo teda, že žiadosti o sprístupnenie informácie sa nevyhovuje, resp. že žiadosť o sprístupnenie informácie sa odmieta.
37)
5.2 Prieskum fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v správnom súdnom konaní
Fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, ktoré je právoplatné, a ktoré právoplatnosť nadobudlo po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, je spôsobilým predmetom prieskumu aj v rámci správneho súdnictva, a to, pochopiteľne, len v spojitosti s prieskumom rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ktoré môže mať taktiež podobu fiktívneho rozhodnutia. Predpokladom súdneho prieskumu fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie je tak predovšetkým (paradoxne) "existencia" právoplatného fiktívneho rozhodnutia. Pokiaľ všeobecná správna žaloba smeruje proti "neexistujúcemu" fiktívnemu rozhodnutiu,
38)
je daný dôvod na zastavenie správneho súdneho konania.
39)
Koncept, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie, implikuje niekoľko otázok vo vzťahu k správnemu súdnemu konaniu o všeobecnej správnej žalobe proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. V prvom rade je to otázka dôsledku vydania následného faktické ho ("skutočného") rozhodnutia vo veci. Pokiaľ všeobecná správna žaloba smeruje proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po "vydaní" fiktívneho rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, pričom následne (t. j. po uplynutí zákonnej lehoty pre rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku) odvolací orgán vydá faktické ("skutočné") rozhodnutie, ktorým riadnemu opravnému prostriedku vyhovie, je potrebné konanie o všeobecnej správnej žalobe smerujúcej proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie zastaviť
40)
a žalobcovi (spravidla) priznať právo na náhradu trov konania.
41)
Tieto závery je v rámci správneho súdneho konania potrebné uplatniť aj v situácii, keď po "vydaní" fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie a fiktívneho rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku aj len povinná osoba ako prvostupňový orgán sprístupní informácie alebo vydá "riadne" rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
42)
6 NEČINNOSŤ POVINNEJ OSOBY A ŽALOBA PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
Dôsledkom ustanovenia inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie je vo vzťahu k správnemu súdnictvu to, že žiadateľ sa žalobou nemôže domáhať odstránenia nečinnosti povinnej osoby. Nečinnosť povinnej osoby je totiž vo veciach slobodného prístupu k informáciám vylúčená, a to v dôsledku predmetnej fikcie. Inými slovami, vo veciach slobodného prístupu k informáciám je vylúčená ochrana žiadateľa cestou žaloby proti nečinnosti povinnej osoby.
43)
Pokiaľ by sa žiadateľ žalobou domáhal odstránenia nečinnosti povinnej osoby, jeho žalobu by bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň o trovách konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd pritom v konaní o žalobe proti nečinnosti povinnej osoby nemôže žalobcu upozorniť na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany.
44)
7 ZÁVER
Inštitút fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie (resp. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie) je v slovenskom právnom poriadku etablovaným a stabilným nástrojom ochrany práva žiadateľa na sprístupnenie informácie.
45)
Otáznou je však jeho efektivita. Z povahy veci je totiž predmetné rozhodnutie nepreskúmateľné, teda nezákonné, a v konečnom dôsledku ním dopyt žiadateľa po informácii uspokojený nie je. Žiadateľ síce môže proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, avšak pokiaľ má byť zachované jeho právo na to, aby eventuálne dôvody nesprístupnenia informácie správne orgány meritórne posudzovali vo dvoch stupňoch, potom odvolací orgán môže "jednoducho" zrušiť fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie a vec vrátiť na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k meritu veci - aj toto rozhodnutie odvolacieho orgánu je potom žiadateľovi málo platné vo vzťahu k jeho dopytu po informácii. Pochopiteľne, odlišná bude skutková a právna situácia, keď odvolací orgán má k dispozícii požadované informácie s tým, že nie je daný zákonný dôvod na jej nesprístupnenie - v takom prípade má odvolací orgán odvolaniu vyhovieť (i); rozhodnutím zmeniť rozhodnutie povinnej osoby (ii); sprístupniť informácie v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie (iii).
46)
Otázniky nad efektivitou inštitútu fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie (resp. fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie) vyvoláva aj správna súdna prax. V zmysle správnej súdnej praxe právoplatné fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, pokiaľ je predmetom správneho súdneho prieskumu po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, je v zásade vždy potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom spravidla správny súd nemá priestor na to, aby sa vyjadroval k meritu veci.
47)
V českom právnom poriadku bol inštitút fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (inštitút fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie) vypustený zo zákona č. 106/1999 Sb. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len "český zákon o slobodnom prístupe k informáciám") už zákonom č. 61/2006 Zb., a to aj s prihliadnutím na otáznu efektívnosť uvedeného inštitútu.
48)
De lege lata
tak možno v nadväznosti na nečinnosť povinnej osoby, podľa českého zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podať sťažnosť na postup pri vybavovaní žiadosti o informácie.
49)
Použitá literatúra:
-
DOBROVODSKÝ, R., KOŠIČIAROVÁ, S.: Právo na informácie. Krakow: Spolok Slovákov v Poľsku, 2015
-
DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Bratislava: C. H. Beck, 2019
-
HAK, J.: Dopady fiktivních rozhodnutí dle zákona č. 123/1998 Sb. In: Právoplatnosť správnych rozhodnutí - právna istota vs. legalita. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej dňa 26. októbra 2018 na pôde Právnickej fakulty, Univerzity Komenského v Bratislave. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2018
-
HENDRYCH, D. a kol.: Správní právo. Obecná část. Praha: C. H. Beck, 1998
-
HORVAT, M.: Nové postrehy vyplývajúce zo súdneho prieskumu rozhodnutí o nesprístupnení informácií. In: Zborník príspevkov z odborného seminára Akademické akcenty 2012. Žilina: Eurokódex, s. r. o., 2013
-
IKRÉNYI, P., TKÁČ, J., IKRÉNYI, I., VOKÁLOVÁ, D., BAKO, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, s. r. o., 2015
-
IVANČÍK, J.: Fikcia negatívneho rozhodnutia ako nezákonný spôsob odmietnutia žiadosti o informácie. Magister Officiorum, 2021, č. 2
-
KLÍMA, K. a kol.: Komentář k Ústavě a Listině. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2005
-
KOLMAN, P.: Právo na informace ve vzťahu k veřejné správě ČR. Dizertační práce. Brno: Právnická fakulta Masarykovy university v Brně, 2006
-
KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2004
-
POSPÍŠILOVÁ, S.: Ochrana před fiktivními správními akty. ACTA UNIVERSITATIS BRUNEN-SIS, Iuridica, 2014, č. 472
-
POTÁSCH, P., HAŠANOVÁ, J., VALLOVÁ, J., MILUČKÝ, J., MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2022
-
RUMANA, I., ŠINGLIAROVÁ, I.: Judikatúra vo veciach slobodného prístupu k informáciám. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2014
-
SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár. Bratislava: Iura Edition, spol. s r. o., 2005
-
WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok: VIA IURIS - Centrum pre práva občana, 2012
Použité súdne rozhodnutia:
-
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS514/2010 zo dňa 7.12.2010
-
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 9.3.2010
-
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 1.10.2003
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.7.2024
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/47/2023 zo dňa 30.7.2024
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/7/2023 zo dňa 31.1.2024
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/61/2022 zo dňa 1.12.2023
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.6.2023
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/7/2021 zo dňa 31.3.2023
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/3/2022 zo dňa 29.9.2022
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/19/2022 zo dňa 24.8.2022
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28.7.2022
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/9/2021 zo dňa 22.7.2022
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/19/2022 zo dňa 28.6.2022
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/2/2022 zo dňa 24.5.2022
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/25/2021 zo dňa 21.4.2022
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.2.2022
-
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021
-
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/10/2020 zo dňa 27.10.2021
-
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/4/2019 zo dňa 27.1.2021
-
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/4/2013 zo dňa 19.3.2014
-
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013
-
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.3.2013
-
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2012
-
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011
-
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžnč/18/2008 zo dňa 10.12.2008
-
rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Ans/5/2007 zo dňa 14.11.2007
-
rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6A/78/2002 zo dňa 4.7.2003
-
uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/24/2020 zo dňa 30.9.2024
-
rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/111/2019 zo dňa 14.8.2024
-
rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-12S/3/2021 zo dňa 30.7.2024
-
uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/23/2023 zo dňa 9.5.2024
-
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/36/2021 zo dňa 4.5.2021
-
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/41/2008, 1S/63/2008, 1S/64/2008 zo dňa 10.9.2009
-
rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo dňa 3.12.2002
2) K právu na informácie ako základnému politickému právu pozri napr. DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 684 až 698; KLÍMA, K. a kol.: Komentář k Ústavě a Listině. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2005, s. 722 a nasl.
3) K skutočnosti, že jednotlivec, resp. verejnosť má právo na informácie "len" v medziach ústavného poriadku, t. j. k obmedzeniam práva na informácie pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 9.3.2010.
4) Na ilustráciu pozri napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/111/2019 zo dňa 14.8.2024 a spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, popísaný v odôvodnení tohto rozsudku.
5) Podľa dôvodovej správy k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v záujme zamedzenia možnosti "povinných osôb obchádzať zákon bezdôvodným nesprístupňovaním informácií bez následného rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie s uvedením zákonných dôvodov, zákon ustanovuje nasledovnú právnu domnienku: za rozhodnutie povinnej osoby sa považujú i prípady, kedy povinná osoba na žiadosť žiadateľa o poskytnutie informácie nereagovala v zákonom stanovenej lehote, nevydala teda žiadne rozhodnutie ani požadované informácie nesprístupnila" - pozri Parlamentná tlač č. 426, II. volebné obdobie. V obdobnom duchu sa v dôvodovej správe k § 14 a § 15 návrhu českého zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene ďalších zákonov (zákon o slobode informácií) uvádza, že "při vyřizování písemné žádosti je žadatel dostatečným způsobem chráněn proti případné nečinnosti nebo průtahům způsobeným povinným subjektem. Konstruuje se právní domněnka vydání rozhodnutí o odmítnutí žádosti nebo rozhodnutí o zamítnutí odvolání v případech, kdy povinný subjekt nebo odvolací orgán ve lhůtě pro vyřízení žádosti nebo odvolání požadovanou informaci neposkytl či nevydal rozhodnutí o odmítnutí žádosti nebo zamítnutí odvolání."
6) K predmetnému konceptu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021.
7) K dôsledkom predmetného konceptu vo vzťahu k fikcii rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/47/2023 zo dňa 30.7.2024.
8) Pozri § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií.
9) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Svk/2/2022 zo dňa 24.5.2022 uvádza päť spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie.
10) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2012.
11) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/19/2022 zo dňa 24.8.2022.
12) Pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 21/2013 zo dňa 21.11.2013. V zákone o slobode informácií teda zákonodarca zvolil nástroj proti nečinnosti povinnej osoby odlišný od nástroja proti nečinnosti správneho orgánu ustanoveného v § 50 správneho poriadku.
13) Porovnaj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/9/2021 zo dňa 22.7.2022.
14) Pozri uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/36/2021 zo dňa 4.5.2021; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013.
15) Iné stanovisko zaujal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/7/2021 zo dňa 31.3.2023 vo vzťahu k fikcii rozhodnutia podľa § 175 ods. 6 vety prvej zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení, podľa ktorého, ak žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nevydá rozhodnutie v lehote podľa odseku 5 (t. j. v lehote do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli žalovanému), predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku konštatoval, že "zo znenia citovaného ustanovenia zároveň vyplýva, že hoci fiktívne rozhodnutie de facto neexistuje, de iure áno a jeho existenciu v tomto smere nie je možné ignorovať. Z pohľadu ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. teda žalovaný vo veci rozhodol a konanie o námietkach skončil. Žalovanému nie je daný priestor svoje rozhodnutie skorigovať ďalším, hoci faktickým, rozhodnutím, v rámci autoremedúry. Z právneho hľadiska by preto prípadné vydanie ďalšieho rozhodnutia malo za následok jeho automatickú nulitu a nie je možné naň prihliadať."
16) O nečinnosť povinnej osoby nepôjde tam, kde tá vydala v zákonnej lehote rozhodnutie o nesprístupnení informácie, i keď toto rozhodnutie nedoručovala žiadateľovi lege artis, ale nezákonne napr. na e-mailovú adresu žiadateľa - porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/25/2021 zo dňa 21.4.2022. Samotná skutočnosť doručovania rozhodnutia o nesprístupnení informácie zo strany povinnej osoby žiadateľovi v rozpore s relevantnou právnou úpravou nemôže viesť k záveru o nečinnosti povinnej osoby a k záveru, že povinná osoba teda vydala vo veci fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
17) Z § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií vyplýva, že nie všetky povinné osoby majú negatívnu rozhodovaciu právomoc vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie.
18) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/4/2013 zo dňa 19.3.2014. V zmysle uvedeného rozsudku "aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej osoby alebo právnickej osoby." Tu sa žiada dodať, že dnes by už zrejme bolo vhodnejšie vzhľadom na mieru elektronizácie výkonu verejnej moci používať formuláciu, že rozhodnutím je za určitých okolností aj "písomnosť povinnej osoby", samozrejme za predpokladu, že je podpísaná osobou oprávnenou rozhodovať.
19) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.2.2022. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.6.2023 konštatoval, že k stavu obdobnému absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný, a že nie "akákoľvek" odpoveď povinnej osoby na žiadosť o sprístupnenie informácie vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ods. 32 predmetného rozsudku).
20) Pozri § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií a porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.7.2024, ods. 42, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-12S/3/2021 zo dňa 30.7.2024, ods. 53 a ods. 54.
21) Pozri IKRÉNYI, P., TKÁČ, J., IKRÉNYI, I., VOKÁLOVÁ, D., BAKO, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o., 2015, s. 363. Obdobne aj napr. WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok: VIA IURIS - Centrum pre práva občana, 2012, s. 170.
22) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií má len pozitívnu rozhodovaciu právomoc v oblasti slobodného prístupu k informáciám.
23) Pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.7.2024, ods. 46.
24) Porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.7.2024, ods. 46.
25) K pojmu "mať informácie k dispozícii" pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo dňa 3.12.2002, podľa ktorého "princip přístupu k informacím znamená možnost podívat se na údaje, které na úřadě, leží', s nimiž úřad pracuje. Informací se míníto, co v okamžiku dotazu je, nebo míti má, v úřadu k dispozici. Pokud úřad zistí, že nemá informaci, kterou podle svých povinností stanovených právními předpisy má mít, je povinen ji okamžitě doplnit a poskytnout."
26) Napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/3/2022 zo dňa 29.9.2022 a sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.2.2022. Záver o povinnosti vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, vyplýva tiež napr. z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/41/2008, 1S/63/2008, 1S/64/2008 zo dňa 10.9.2009.
27) Pozri § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií.
28) Napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011.
29) Napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.3.2013.
30) Porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 1.10.2003 a sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 7.12.2010.
31) Pozri § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií.
32) Porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28.7.2022, ods. 46, kde táto súdna inštancia konštatuje, že "v kontexte uvedených názorov Najvyššieho súdu SR bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa v ďalšom konaní v rozsahu žalobných bodov aj s výhradami žalobcov k formálne poskytnutým informáciám, či takýto postup nemôže predstavovať reálne odmietnutie poskytnutia informácie."
33) Porovnaj napr. POTÁSCH, P., HAŠANOVÁ, J., VALLOVÁ, J., MILUČKÝ, J., MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 517 - 518.
34) Pozri § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií.
35) Len v takomto prípade má žiadateľ o sprístupnenie informácie efektívne právo podať proti rozhodnutiu vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie nevydá rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán nemôže tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože takýmto postupom žiadateľovi o sprístupnenie informácie odnímeprávo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno už podať riadny opravný prostriedok.
36) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.2.2022.
37) Porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.2.2022, ods. 34 - 37.
38) V aplikačnej praxi nemožno vylúčiť prípady, kedy žiadateľ nesprávne vyhodnotí vybavenie jeho žiadosti tak, že táto bola vybavená fiktívnym rozhodnutím o nesprístupnení informácie.
39) Pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/19/2022 zo dňa 24.8.2022, v ktorom táto súdna inštancia konštatovala, že "súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Správny súdny poriadok a ani iný právny predpis však neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mohol správny súd konať a rozhodnúť vo veci, v ktorej absentuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Keďže v danom prípade nie je daná právomoc správneho súdu na rozhodnutie, v dôsledku neexistencie predmetu súdneho prieskumu, uvedené predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní a je dôvodom pre zastavenie konania."
40) Pozri § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
41) Pozri napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/19/2022 zo dňa 28.6.2022, v ktorom správny súd konštatoval, že v prípade zastavenia konania o súdnom prieskume fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie z dôvodu (následného) vydania faktického ("skutočného") rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku (ktorým odvolací orgán zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie) je povinnosťou správneho súdu riadne sa vysporiadať s tým, či zastavenie konania zavinil žalovaný, v ktorom prípade možno žalobcovi priznať právo na náhradu trov konania napriek tomu, že konanie o jeho žalobe bolo zastavené. Pozri tiež napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/7/2023 zo dňa 31.1.2024.
42) Porovnaj uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/23/2023 zo dňa 9.5.2024.
43) Porovnaj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/10/2020 zo dňa 27.10.2021, ods. 31, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžnč/18/2008 zo dňa 10.12.2008, rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Ans/5/2007 zo dňa 14.11.2007.
44) Porovnaj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/61/2022 zo dňa 1.12.2023, ods. 35, uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/24/2020 zo dňa 30.9.2024.
45) K nečinnosti orgánu verejnej správy pozri napr. KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2004, s. 214 - 215; SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár. Bratislava: Iura Edition, spol. s r. o., 2005, s. 201. K poňatiu nečinnosti orgánu verejnej správy na účely správneho súdnictva pozri § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
46) Pozri § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
47) Úvahy de lege ferenda nie sú prezentované v tomto príspevku, keďže ambíciou autorky je analyzovať rôzne aspekty práva na informácie v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií vo viacerých príspevkoch a následne komplexne spracovať aj odporúčania de lege ferenda.
48) V dôvodovej správe k zákonu č. 61/2006 Zb. sa uvádza, že "... toto fiktivní rozhodnutí je soudy rušeno z důvodů nepřezkoumatelnosti (viz rozhodnutí Nejvyššího správního soudu čj. SJS 202/2004, který došel k závěru, že rozhodnutí, jehož vydáníi existence je nastolena právní fikcí, je nepřezkoumatelné pro nedostatek důvodů), a tudíž neúspěšnému žadateli nepřináší žádný užitek kromě toho, že se jeho věc opět vrací k projednání před správním úřadem."
49) Pozri § 16a českého zákona o slobodnom prístupe k informáciám.