Predložený článok sa venuje analýze politicky exponovaných fyzických osôb, ktoré si podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyžadujú zvýšenú starostlivosť pomocou nástrojov KYC (Know Your Customer) a KYT (Know Your Transaction) na základe AML (Anti-Money Laundering) regulácie zo strany povinnej osoby.
Enhanced due diligence in relation to politically exposed persons in banking sector
The presented article is devoted to the analysis of politically exposed persons, who require enhanced due diligence under the Act on the Prevention of Legalization of Proceeds from Criminal Activity and on the Prevention of Financing of Terrorism as amended. This enhanced due diligence involves Know Your Customer (KYC) and Know Your Transaction (KYT) tools based on AML (Anti-Money Laundering) regulations by the obliged entity.
Kľúčové slová: Politicky exponované osoby, zvýšená starostlivosť, KYC, AML, povinná osoba
Key words: Politically exposed persons, enhanced due diligence, KYC, AML, obliged entity
Úvod
Anti-Money Laundering (AML) tzv. boj proti praniu špinavých peňazí je súbor rôznych politík, technológií a postupov, ktoré zabraňujú praniu špinavých peňazí. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (United Nations Office on Drugs and Crime – UNODC) sú tri fázy pri praní špinavých peňazí. Prvou fázou je umiestňovanie, následné vrstvenie finančných prostriedkov a poslednou fázou je ich integrácia do obehu. Jedným z hlavných prostriedkov prevencie a boja proti praniu špinavých peňazí sú okrem iného aplikácie tzv. KYC a KYT nástrojov zo strany povinných osôb.[1]
Povinné osoby sa podľa Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len AML zákon) rozdeľujú na banky, iné finančné inštitúcie, prevádzkovateľov hazardných hier, poštový podnik, súdneho exekútora, správcu v konkurznom konaní, osoby ako audítor, účtovník alebo daňový poradca, právnickú osoba, ktorá má povolenie na predaj alebo prenájom nehnuteľností, osobu advokáta alebo notára, poskytovateľa služby správy majetku, okrem iného aj poskytovateľa služieb peňaženky alebo zmenárne virtuálnej meny.[2] Banky a finančné inštitúcie sú najvýraznejšie povinné osoby v boji proti praniu špinavých peňazí, podľa Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je banka právnickou osobou založenou ako akciová spoločnosť so sídlom na Slovensku, je úverovou inštitúciou a má bankové povolenie.[3]
Okrem iného majú povinné osoby vo vzťahu ku klientovi za úlohu identifikovať politicky exponované osoby ako vysoko rizikovú kategóriu jednotlivcov vo vzťahu k praniu špinavých peňazí.
Politicky exponované osoby označované aj ako PEP sú jednoducho povedané vysokorizikovou kategóriou jednotlivcov, ktorí boli medzinárodne identifikovaní ako osoby vyžadujúce zvýšenú náležitú starostlivosť. Všeobecnou obavou je, že osoby, ktoré zastávajú významné verejné funkcie a osoby, ktoré sú k nim príbuzné alebo s nimi spojené, predstavujú vyššie riziko pri možnosti prania špinavých peňazí, keďže ich postavenie ich robí náchylnejšími voči korupcii. Aj keď väčšina PEP nevykonáva nelegálnu činnosť, napriek tomu sa vyžaduje, aby každá povinná osoba, ktorá svojho zákazníka, alebo potencionálneho klienta identifikuje ako PEP-a vykonala dodatočné postupy primerané úrovni rizika, ktoré pre povinne osoby predsta