JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

Článok ponúka v nadväznosti na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR o lehote na podanie správnej žaloby proti výroku o zákaze vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky právny názor z pohľadu práva Európskej únie a v druhej časti sa venuje analyzovanej problematike z pohľadu vnútroštátneho práva, ako aj legislatívnych zmien.

Príspevok analyzuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie advokáta v prípade začatia jeho trestného stíhania. Cieľom príspevku je zamyslieť sa nad kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na rozsah úvahy orgánu, ktorý o dočasnom pozastavení výkonu funkcie advokáta rozhoduje. "Orgán rozhodujúci o pozastavení výkonu advokácie (žalovaná) musí v intenciách svojich kompetencií zvážiť, či pozastavenie advokácie sleduje legitímny cieľ, je v danej situácii racionálne a primerané (s ohľadom na mieru správnej úvahy a konkrétne skutkové okolnosti). V rámci svojho úsudku príslušný orgán - žalovaná preto musí posúdiť a rozumne odôvodniť, ako zvážila všetky konkrétne okolnosti prípadu v kontexte konfliktu medzi princípom nezávislosti advokácie a požiadavkami kladenými na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokácie. Svoju rolu pritom nepochybne zohrávajú povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje, a iné podstatné okolnosti" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.apríla 2024, sp. zn. 8 Svk 15/2023, bod 66).

(Pokračovanie z predchádzajúceho čísla)

Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, ako je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.

Otázky týkajúce sa dopadu využitia umelej inteligencie pri poskytovaní tovarov či služieb na vznik právnej zodpovednosti rezonujú aktuálne vo viacerých domácich aj zahraničných právnických diskusiách a boli aj predmetom Bratislavského právnického fóra 2023 v panelovej diskusii na tému „Umelá inteligencia ako výzva pre právo, právnické vzdelávanie a právny štát.“ Aké postavenie môže teda zohrať umelá inteligencia v rozhodovacom procese orgánov verejnej správy?

Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť zaslaný Súdnemu dvoru EÚ aj v skorom štádiu konania, musí byť vnútroštátnemu súdu dovolené, aby počas čakania na odpoveď Súdneho dvora EÚ na uvedený návrh pokračoval v tomto konaní vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré považuje za nevyhnutné a ktoré nesúvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami. Článok 23 Štatútu Súdneho dvora EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prerušil konanie vo veci samej iba vo vzťahu k aspektom tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.

Článok 42 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010,1 v spojení s čl. 197 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 v znení zmien, sa má vykladať v tom zmysle, že: v rámci trojstrannej transakcie nebol konečný nadobúdateľ platne označený za osobu povinnú platiť daň z pridanej hodnoty (DPH), ak faktúra vystavená sprostredkujúcim nadobúdateľom neobsahuje údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ uvedený v čl. 226 bode 11a smernice 2006/112 v znení zmien. Článok 226 bod 11a smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2010/45, sa má vykladať v tom zmysle, že: neuvedenie údaja „prenesenie daňovej povinnosti“ požadovaného podľa tohto ustanovenia na faktúre nemôže byť neskôr napravené doplnením údaja, že táto faktúra sa týka trojstrannej transakcie v rámci Spoločenstva a že daňová povinnosť bola prenesená na príjemcu dodania. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. decembra 2022 vo veci C - 247/21, Luxury Trust Automobil GmbH proti Finanzamt Österreich2, ECLI:EU:C:2022:966

Cieľom tohto príspevku je zaoberať sa súbehom vydávacieho (extradičného) konania s konaním o medzinárodnej ochrane ilustrovaním skutkového stavu a právnych záverov týkajúcich sa konkrétneho prípadu, do ktorého boli okrem súdov v trestnom súdnictve, zapojení aj minister spravodlivosti, správne súdnictvo, ústavný súd a napokon aj súdy civilné (v dvoch inštanciách). Z mediálnych informácií ďalší právny vývoj nie je známy, ale zároveň nie je ani vylúčené, že prípad bude pokračovať.

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) s názvom Sloboda prejavu má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Čl. 10 v ods. 2 Dohovoru spresňuje, že výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Pri rovine právnej by bolo vhodné sa pristaviť s krátkym zamyslením sa a bilanciou právnej situácie, ktorá na Slovensku nastala za posledný rok. Bilanciu v tomto článku zameriame na to,...

Autorka si kladie za cieľ upozorniť na absenciu podrobnej slovenskej právnej úpravy v otázke cezhraničného premiestnenia sídla v prípade právnických osôb, ktoré nemajú nadnárodný charakter a keď nedochádza k cezhraničnému premiestneniu sídla v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Poukazuje na aplikačné problémy a potrebu prijatia právnej úpravy v tejto oblasti s tým, že otvára diskusiu o tom, akým smerom by sa táto právna úprava mohla uberať. The author aims to draw attention to the absence of detailed Slovak legislation on the issue of cross-border transfer of registered office in the case of legal entities which are not transnational, and in cases where there is no cross-border transfer of registered office due to cross-border merger. She points out the applica tion problems and the need to adopt legislation, opening a debate on the direction in which way Slovak legislation in this area could develop.

Cieľom článku je poukázať na súčasné chápanie jurisdikčnej imunity v práve Európskej únie prostredníctvom oboznámenia sa s aktuálnym rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie spolu s krátkym nahliadnutím do historického vývoja doktríny jurisdikčnej imunity - od jej absolútneho chápania k reštriktívnemu, aj v kontexte slovenskej právnej úpravy. The aim of this contribution is to point out the current understanding of jurisdictional immunity in European Union law through the interpretation ofthe actual decision ofthe Court of Justice ofthe European Union with a short excursion into the historical development of the doctrine of jurisdictional immunity from its absolute understanding to restrictive one, also in the context of Slovak legislation.